|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page) |
Fragment
ročník 2005, číslo 1-2
Izba je dosť čistá, veľmi priestranná, možno v nej aj cvičiť. Príjemne chladná. Dvojposteľ, dve nočné lampy, zrkadlo, nočný stolík, jeden stôl, dve kreslá, chladnička. Nechýbajú funkčné zástrčky; vaňa a záchod - na miestne pomery celkom čisté, asi ako v plesnivom chlapčenskom internáte v Nitre za socializmu, človek si aspoň pripomenie, čo všetko kedysi zvládal. K dispozícii mám aj balkónik s dvoma stoličkami, so stolčekom a s popolníkom na ňom. Výhľad na námestie Hussein, rovno v srdci stredovekej Káhiry. Na balkónových dverách hrubizné hnedé žalúzie. V izbe je aj funkčný nástenný ventilátor. * * * V jednom zo zákutí Khan al-Khalili objavujem dosť pompéznu kaviareň Naguib Mahfouz - pomenovaná po slávnom spisovateľovi. Je v nej príjemný chládok, kvalitná káva, ticho, pokoj, čisto. Návštevník Káhiry zavše potrebuje takýto azyl. * * * Ulica Muski má takmer dva kilometre a ústi do námestia Ataba. Prejsť sa touto uzučkou, špinavou, nedláždenou ulicou je pre mňa väčší zážitok ako vychytené turistické atrakcie Káhiry. Muski je dotyk života, ktorý sa z Európy - aj z tej "novej", východnej - definitívne vytráca. Vytráca, lebo takéto čosi bolo aj na Starom kontinente. Nechceme sa na to pamätať. Prach, vševalcujúca masa ľudí, ako sa pomaly hompáľa vo vražednej horúčave; smrad nefungujúcej kanalizácie; splašky, pomyje, rozkladajúce sa mäso, výkaly po somároch a muliciach; občasne útočiace mráčky ťažkých prírodných parfumov a vonných tyčiniek; a potom vôňa tunajšieho korenia; ošarpané kazetové magnetofóny, z ktorých hučia gýčovo zelektronizované arabské hity; pokrikovanie predavačov, hádky medzi zákazníkmi a kupcami, maloleté deti vlečúce na vozíku množstvá tovaru... Občas sa do davu zamieša menšia dodávka, alebo bicykel. Cyklista syčí ako had - takto sa dožaduje uvoľnenia cesty. Obdivuhodné, že v tom veľkom hluku, v ktorom sa okrem arabských hitov a všeobecného kriku ozýva aj volanie muezzínov - tí sa už nešplhajú do minaretu, ale stoja dole kdesi v mešite a vyspevujú do mikrofónu, reproduktory potom rozsievajú po okolitých strechách a uliciach ich melancholické kvílenie. Možno sa však mýlim a ani do mikrofónu už nemá kto vyspevovať, a modlitba zaznieva len zo zvukového záznamu. Prejsť po Muski trvá vo vrcholiacej premávke aj hodinu, ak nie dve. Teda, ak sa pristavujem pri každom druhom stánku. Nakoniec sa k tým provizórnym stánkom - často je to len na zemi rozprestretý uterák alebo deka, na ktorej je povykladaný tovar - musím primknúť: dav ma neraz vytláča na okraj ulice. Ľudské telá sa na mňa tlačia zo všetkých strán, melú sa, drvia sa navzájom, obšúchavajú sa jedno o druhé, je to zúfalá motanica, no i tak v nej necítiť nervozitu a agresivitu, ale akúsi ľahostajnosť, vláčnosť, spomalenie, pokoru, odovzdanosť, zmierenie sa s faktom, že ponáhľať sa nijako nemožno. Mám pocit, že strácam hranice svojho tela, že strácam i hranice ega; že ego už nemá za čo bojovať, nemá proti čomu ísť; stávam sa súčasťou monštruózneho organizmu, ktorý sa komótne prelieva touto ulicou; stánky, obchodíky, tovar, bicykle, vozy, ťažné zvieratá, mačky, minarety, rádiá, látky, vodné fajky, korenie - všetky tie veci, pohyblivé i nehybné, sú mnou, pojal som ich do seba, rozpadol som sa na ne, rozplynul som sa v nich, poskladať ma už netreba, prežívam seba celistvého... Človeku z takého zážitku vlhnú oči; nakoniec je dojatý, premočený i premnožený pestrosťou a húževnatosťou tohto dennodenného jarmočného boja... * * * S Mustafom sedíme na prašnej ulici pred ufúľanou kaviarničkou. Takú domorodú kaviarničku si musíte predstaviť ako čosi, čo pripomína autoopravovňu, alebo vulkanizačnú dielňu. Steny sú doslova čierne od čmudu - predpokladám, že od vodných fajok. Stolček je mosadzný, tiež začiernený čmudom. Je taký drobný, že sa naň zmiestia len dve šálky kávy a fľaša s minerálkou. Už je tma, no ruch na ulici neutícha; naopak, naberá na intenzite, Káhirčania využívajú chlad večera na ďalšie nákupy a obchodovanie. Sedíme pred majestátnou Bab Zuwayla, gigantickou, nedávno zreštaurovanou stredovekou bránou, ozdobenou dvomi obrovskými minaretmi. Bab Zuwayla je súčasť mohutného opevnenia, za ktorým sa nachádza štvrť al-Azhar, so slávnou mešitou a deväťstoročnou, nepretržite fungujúcou univerzitou. Nárožia a zákutia ulice, ktorá sa od Bab Zuwayla vinie priamo do srdca tzv. Fatimid Cairo, sú vraj dejiskami niektorých príbehov z Tisíc a jednej noci. 9. júna, 2004
Aké to je? Nijaké, nemôžem sa sústrediť. Napriek pokoju, chládku a slávnostnej atmosfére pociťujem nervozitu. A pritom by som nemal. Mohol by som si tu hoci aj ľahnúť a bez obáv si zdriemnuť. * * * Zabočím do najbližšej
ulice - Al Muizz li-Din Allah - v diaľke sa črtajú siluety dvoch minaretov,
ktoré tvoria súčasť Bab Zuwayla...
|
Obálka
čísla: Obsah
čísla: |
|
|