revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 2005, číslo 1-2

Obuj sa a choď!

OBUJ SA A CHOĎ! - to je nová rubrika časopisu Fragment, i keď presnejší názov by bol OBUJ SA, CHOĎ A POTOM O TOM NAPÍŠ! Slováci, ktorým sa nelenilo obuť a vyraziť do sveta, napísali o svojich cestách niekoľko pozoruhodných textov. Náš seriál začína cestovateľskými postrehmi Zechentera-Laskomerského a Petra Macsovszkého.



Peter Macsovszky

Káhirský zošit


8. júna, 2004

Presťahoval som sa do hotela El-Hussein, v tesnom susedstve mešít Hussein a al-Azhar, priamo nad pestrým a hlučným bazárom Khan al-Khalili... Hotel nie je luxusný, luxusná je jeho poloha. Cena za izbu: veľmi, veľmi znesiteľná.

Izba je dosť čistá, veľmi priestranná, možno v nej aj cvičiť. Príjemne chladná. Dvojposteľ, dve nočné lampy, zrkadlo, nočný stolík, jeden stôl, dve kreslá, chladnička. Nechýbajú funkčné zástrčky; vaňa a záchod - na miestne pomery celkom čisté, asi ako v plesnivom chlapčenskom internáte v Nitre za socializmu, človek si aspoň pripomenie, čo všetko kedysi zvládal.

K dispozícii mám aj balkónik s dvoma stoličkami, so stolčekom a s popolníkom na ňom. Výhľad na námestie Hussein, rovno v srdci stredovekej Káhiry. Na balkónových dverách hrubizné hnedé žalúzie. V izbe je aj funkčný nástenný ventilátor.

* * *
Zoznamujem sa s okolím: prejdem sa úzkymi a tmavými uličkami Khan al-Khalili. Vraj najväčší bazár v Oriente. Naprataný tovarom. Nespočetnými atrapami orientálneho tovaru. Desivé ceny - pre turistov. Tú istú sadrovú, alebo mosadznú zbytočnosť možno kúpiť o pár ulíc ďalej, napríklad na ulici Muski, za niekoľkonásobne nižšiu cenu. No na ulici Muski turistov veľmi nevidno.

V jednom zo zákutí Khan al-Khalili objavujem dosť pompéznu kaviareň Naguib Mahfouz - pomenovaná po slávnom spisovateľovi. Je v nej príjemný chládok, kvalitná káva, ticho, pokoj, čisto. Návštevník Káhiry zavše potrebuje takýto azyl.

* * *
Ponorím sa do davu ulice Muski. Cestovatelia Zikmund a Hanzelka napísali, že kto sa bojí, nech nejde na Muski. Niet sa však čoho báť. Tu nešťastného, hlukom, špinou a horúčavou omráčeného cestovateľa nebudú otravovať ako v Khan al-Khalili.

Ulica Muski má takmer dva kilometre a ústi do námestia Ataba. Prejsť sa touto uzučkou, špinavou, nedláždenou ulicou je pre mňa väčší zážitok ako vychytené turistické atrakcie Káhiry.

Muski je dotyk života, ktorý sa z Európy - aj z tej "novej", východnej - definitívne vytráca. Vytráca, lebo takéto čosi bolo aj na Starom kontinente. Nechceme sa na to pamätať.

Prach, vševalcujúca masa ľudí, ako sa pomaly hompáľa vo vražednej horúčave; smrad nefungujúcej kanalizácie; splašky, pomyje, rozkladajúce sa mäso, výkaly po somároch a muliciach; občasne útočiace mráčky ťažkých prírodných parfumov a vonných tyčiniek; a potom vôňa tunajšieho korenia; ošarpané kazetové magnetofóny, z ktorých hučia gýčovo zelektronizované arabské hity; pokrikovanie predavačov, hádky medzi zákazníkmi a kupcami, maloleté deti vlečúce na vozíku množstvá tovaru... Občas sa do davu zamieša menšia dodávka, alebo bicykel. Cyklista syčí ako had - takto sa dožaduje uvoľnenia cesty. Obdivuhodné, že v tom veľkom hluku, v ktorom sa okrem arabských hitov a všeobecného kriku ozýva aj volanie muezzínov - tí sa už nešplhajú do minaretu, ale stoja dole kdesi v mešite a vyspevujú do mikrofónu, reproduktory potom rozsievajú po okolitých strechách a uliciach ich melancholické kvílenie. Možno sa však mýlim a ani do mikrofónu už nemá kto vyspevovať, a modlitba zaznieva len zo zvukového záznamu.

Prejsť po Muski trvá vo vrcholiacej premávke aj hodinu, ak nie dve. Teda, ak sa pristavujem pri každom druhom stánku. Nakoniec sa k tým provizórnym stánkom - často je to len na zemi rozprestretý uterák alebo deka, na ktorej je povykladaný tovar - musím primknúť: dav ma neraz vytláča na okraj ulice. Ľudské telá sa na mňa tlačia zo všetkých strán, melú sa, drvia sa navzájom, obšúchavajú sa jedno o druhé, je to zúfalá motanica, no i tak v nej necítiť nervozitu a agresivitu, ale akúsi ľahostajnosť, vláčnosť, spomalenie, pokoru, odovzdanosť, zmierenie sa s faktom, že ponáhľať sa nijako nemožno. Mám pocit, že strácam hranice svojho tela, že strácam i hranice ega; že ego už nemá za čo bojovať, nemá proti čomu ísť; stávam sa súčasťou monštruózneho organizmu, ktorý sa komótne prelieva touto ulicou; stánky, obchodíky, tovar, bicykle, vozy, ťažné zvieratá, mačky, minarety, rádiá, látky, vodné fajky, korenie - všetky tie veci, pohyblivé i nehybné, sú mnou, pojal som ich do seba, rozpadol som sa na ne, rozplynul som sa v nich, poskladať ma už netreba, prežívam seba celistvého... Človeku z takého zážitku vlhnú oči; nakoniec je dojatý, premočený i premnožený pestrosťou a húževnatosťou tohto dennodenného jarmočného boja...

* * *
Večer sedím s Mustafom, dávame si kávu a čaj. S Mustafom som sa zoznámil v jednej malej cestovnej kancelárii, pri stanici Ramsís. Kancelária patrí Holanďanke, ktorá žije v Káhire. Jej adresu som našiel v bedekri; už niekoľko dní pracujem na tom, aby som sa dostal k pyramídam a nechce sa mi na to využiť služby dotieravých a prefíkaných taxikárov...

S Mustafom sedíme na prašnej ulici pred ufúľanou kaviarničkou. Takú domorodú kaviarničku si musíte predstaviť ako čosi, čo pripomína autoopravovňu, alebo vulkanizačnú dielňu. Steny sú doslova čierne od čmudu - predpokladám, že od vodných fajok. Stolček je mosadzný, tiež začiernený čmudom. Je taký drobný, že sa naň zmiestia len dve šálky kávy a fľaša s minerálkou. Už je tma, no ruch na ulici neutícha; naopak, naberá na intenzite, Káhirčania využívajú chlad večera na ďalšie nákupy a obchodovanie. Sedíme pred majestátnou Bab Zuwayla, gigantickou, nedávno zreštaurovanou stredovekou bránou, ozdobenou dvomi obrovskými minaretmi. Bab Zuwayla je súčasť mohutného opevnenia, za ktorým sa nachádza štvrť al-Azhar, so slávnou mešitou a deväťstoročnou, nepretržite fungujúcou univerzitou. Nárožia a zákutia ulice, ktorá sa od Bab Zuwayla vinie priamo do srdca tzv. Fatimid Cairo, sú vraj dejiskami niektorých príbehov z Tisíc a jednej noci.

9. júna, 2004
V tieni ambitu mešity al-Azhar. Mešita je útočisko pred horúčavou. Pre unavených pútnikov, ale aj pre matky s deťmi. Ležia, spia na kobercoch v lese nespočetných stĺpov. Študenti memorujú Korán. Zavše si ľahnú, pospia si, tíško sa zhovárajú, alebo aj vtipkujú či vzrušene debatujú. Naivne sa pokúšam splynúť s okolím, tak vytiahnem z tašky Korán. Snobizmus? Prečo nie? Keď už je človek na nádvorí najstaršej koránickej univerzity sveta, tak prečo by nevyskúšal, aké to je čítať Korán práve tu?

Aké to je? Nijaké, nemôžem sa sústrediť. Napriek pokoju, chládku a slávnostnej atmosfére pociťujem nervozitu. A pritom by som nemal. Mohol by som si tu hoci aj ľahnúť a bez obáv si zdriemnuť.

* * *
Na ulici al-Azhar si na pošte kupujem známky. Neviem, či tie správne a netuším, čoho sa chlapci za prepážkou dožadujú a či mi vydali správnu sumu. Podľa mňa určite nie. Zmocňuje sa ma panika, radšej unikám von do horúčavy a hluku. V jednom podbrání, kde stojí chladnička s nealko nápojmi, uvidím logo spoločnosti Menatel. Mustafa mi vysvetlil, že ak chcem telefonovať domov, je výhodné si kúpiť kartu Menatel. Chcem si kúpiť jednu za 20 egyptských libier, dajú mi kartu za 15, no všimnem si to až neskôr. Stačí malá nepozornosť. Človek musí počítať s tým, že každú chvíľu a na každom kroku tu chce na ňom niekto zarobiť. Nechápem, ako mám byť v pohode, keď musím byť neprestajne v strehu a dbať na to, aby som bankovky s malými sumami nosil v inom vrecku ako bankovky s vyššími ciframi...

Zabočím do najbližšej ulice - Al Muizz li-Din Allah - v diaľke sa črtajú siluety dvoch minaretov, ktoré tvoria súčasť Bab Zuwayla...

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Adam Zagajewski
Hľadať pravdu

s. 3

Nóra Ružičková
Táto koža tieto cibule
s. 5

Mario Vargas Llosa
Literatúra a život
s. 15

Igor Kalný
Vystupovanie z ticha
s. 29

Cvičenia z nihilizmu
(rozhovor s Agotou Kristofovou)
s. 51

Darek Foks
Orľa
s. 59

Obuj sa a choď!
Gustáv Zechenter-Laskomerský: Z Triestu do Egypta
Peter Macsovszky: Káhirský zošit
s. 77

Tadeusz Różewicz
Z nových básní

s. 101

Ivan Kadlečík
Dobre temperovaný Johann Sebastian
s. 111

Poste restante
Rainer Maria Rilke
s. 163


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.