|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2005, číslo 1-2
Pravda, Krása a Osobnosť - to sú hrdinovia drámy. Hľadanie pravdy sa stáva pre mnohých umelcov cieľom ich počínania a v nijakom prípade sa to neobmedzuje na naturalistov, autorov zaoberajúcich sa sociológiou, konkurentov vedy. Nie, pravdu hľadajú skoro všetci význačnejší spisovatelia, avšak ich čitateľov akoby viacej priťahovala osobná stopa zanechaná umelcom, a nie ním zjavené pravdy. Je v tom čosi tajomné, pretože v najdôležitejších veciach, v najintenzívnejších zážitkoch sa Ego rozplýva, uvoľňuje nás zo svojej bežnej diktatúry. Je to ako cesta do Álp autom. V určitej chvíli, keď sa už ocitneme v značnej výške a asfaltová vozovka sa končí, opúšťame vozidlo a ďalej ideme pešo. Ego zostáva na parkovisku. Individualita je niečo úžasné, neopakovateľné, a predsa v najpodstatnejších spomienkach ju opúšťame, ba dokonca pociťujeme úľavu, keď sa pred ňou skrývame. (Nežiada azda to isté východná meditácia a západná mystika?) Odkiaľ sa teda berie osobná stopa a jej hodnota; niečo, čo tak veľmi hľadáme, akoby sme sa obávali chladu pravdy, akoby sme sa tešili, že chyby a omyly istého druhu bývajú osobnejšie, individuálnejšie než pravda? Žeby išlo o tú nekonečne dlho trvajúcu chvíľu, keď opúšťame Ego, ale i o rovnako prenikavý moment návratu k vozidlu zanechanému tam dole, moment, keď to, čo je neosobné, sa opäť splieta s tým, čo je osobné? Práve umelci, nedokonalí, nie celkom očistení filozofi, primálo trpezliví mystici, čo nesú na štíty Álp listy od milovanej, si zabudli vyprázdniť vrecká saka, sú tam účty z čistiarne a prvé náčrty básne, potrhané lístky do kina a pokrkvané fotografie blízkych. Substancie sa celkom nerozdelili. Pekári budú mať vždy trocha múky na šatách, učiteľov spoznáme podľa stôp kriedy na prstoch, spisovateľov zasa na alpských štítoch ľahko odlíšiť od kňazov podľa toho, že mená - ich vlastné, mená ich milovaných, a dokonca ich priateľov či celých národov - sa od nich celkom neodlepili a po celú večnosť tak pôjdu, niektorí s fľašou vína pod pazuchou, ďalší si budú v ostrej alpskej zime nôtiť legionárske pesničky, niekto tam prepašuje svoju snúbenicu, niekto iný bude myslieť na matku alebo spomínať na istý májový súmrak v parku jedného z nedokonalých miest Európy. Seriózni mystici Islamu, Židia, kresťania, buddhisti sa na to budú pozerať s veľkým pohoršením a zostavia petíciu Bohu, petíciu, ktorá sa domáha zavedenia revízií na alpských parkoviskách. Preložil Karol
Chmel.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|