Fragment
ročník 2006, číslo 3-4
Igor
Jarkevič
Strach z obyčajných vecí
Igor Jarkevič, prozaik, esejista (1962 Moskva). Vyštudoval Historicko-archívnický
inštitút MGU (1985). Do literatúry vstúpil začiatkom 90-tych rokov.
Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch a almanachoch alternatívnej
kultúry Rodnik, Glas, Solo, Černovik, Erotikon a ďalších. Autorsky
sa podieľal na undergroundových zborníkoch Klamná existencia (Ložnoje
suščestvovanije) a Chlapec môj drahý, ten najlepší (Maľčik moj
dorogoj, samyj chorošij).
Roku 1991 vydal
prvú knihu poviedok Ako ja a ako mňa (Kak ja i kak meňa). V priebehu
90-tych rokov vyšla Jarkevičovi ďalšia kniha poviedok Ako som onanoval
(Kak ja zanimalsia onanizmom, 1994), románová trilógia Ako ja
a ako mňa (1996), ktorá pozostáva z častí Detstvo. Ako som sa
posral. (Detstvo. Kak ja obosralsia.), Chlapčenstvo. Ako ma takmer
znásilnili. (Otročestvo. Kak meňa čuť ne iznasilovali.) a Mladosť.
Ako som onanoval. (Junosť. Kak ja zanimalsia onanizmom.). Roku
1998 vyšiel v internetovej verzii román Rozum, sex a literatúra
(Um, seks i literatura).
Jarkevič často
publikuje na internetovej stránke M. Geľmana (www.guelman.ru) svoje
excentrické eseje o literatúre a ruských spisovateľoch: Babeľ ako
markíz de Sade ruskej revolúcie (Babeľ, kak Markiz de Sad russkoj
revoľuciji), Šukšin, Od Bunina k Buninovi (Ot Bunina k Buninu)
a ďalšie.
Každá Jarkevičova
publikácia vyvolala radikálne odlišné reakcie čitateľov a literárnej
kritiky. Vďaka svojej tvorbe sa Jarkevič spolu s E. Limonovom a V. Sorokinom
zaradil medzi najškandalóznejších spisovateľov súčasnej ruskej literatúry,
spolu s V. Sorokinom sa dostal na zoznam nepriateľov ruskej kultúrnej
organizácie Iduščije vmeste (Tí, čo kráčajú spolu), bojujúcej
za čistotu ruského jazyka. Roku 1994 časopis Ogoňok vyhlásil
Jarkeviča za spisovateľa roka a roku 1996 ho zasa časopis Literaturnoje
obozrenije vyznamenal titulom "najhorší spisovateľ roka".
Vo svojich textoch
Jarkevič narába s literárnou realitou, prostredníctvom ktorej dekonštruuje
degenerované mýty o "malom človeku" a mýtus o "veľkej ruskej literatúre",
nositeľke humanistických tradícií. Jazyk Jarkevičových postáv je bohatý
na alúzie a citáty z tvorby velikánov ruskej literatúry (Solženicyn
alebo Hlas z podzemia - Solženicyn, ili Golos iz podpoľja; Okudžava
alebo Hlas z priepasti - Okudžava, ili Golos iz bezdny a pod.).
Ich vysoký štýl je konfrontovaný so špinou reálneho života. Slovník
rozprávača, zakomplexovaného, úbohého človiečika (často je ním sám autor
- onanista Jarkevič) je bohatý na vulgarizmy, expresívnu lexiku. Autor
sa zároveň usiluje o detabuizáciu sexuality v ruskej literatúre, ktorá
vďaka autorovmu zmyslu pre humor a iróniu nepôsobí pornograficky, ako
ho často obviňuje kritika, ale skôr asexuálne.
Strach, keď vodiči kamiónov v noci volajú: "Mykola! Mykola!" Viem, že
nie som Mykola. Ale chce sa mi ísť k nim ako že som Mykola. V tej chvíli
sa cítim celkom ako skutočný Mykola.
Strach, že sa
opäť ocitnem v prvej triede, že si roztrhám prezuvky, že si zababrem
diktát a že priveľmi rozrušený z ruského detstva vynadám učiteľke a
zvalím spolužiačku Červiakovovú na zem. Červiakovová dlho plakala. Neskôr
prišla do školy Červiakovovej mama a chcela ma udrieť.
Strach, keď zvoní
telefón.
Strach, keď nezvoní.
Strach, že zostanem
sám v tmavej noci v lese a najbližšia dedina je na p/ču ďaleko. Je to
normálny strach. Za ten sa netreba hanbiť. Strach z višňového džemu.
Veď v ňom môžu byč kôstky!
Strach z p/če.
Viem o nej všetko a aj ona o mne toho vie veľa, ale zakaždým sa jej
bojím tak ako prvýkrát.
Strach z ch/ja
a mužského podpazušia. Sú spotené a chlpaté.
Strach z bankárov.
Sú bohatí a múdri. Aj to je celkom prirodzený strach. Bohatých múdrych
ľudí sa nedá nebáť. Strach z novinárov. Sú chudobní. A hlúpi. Chudobných
hlúpych ľudí sa tiež nedá nebáť. Strach z hercov. Herci vedia hýbať
ušami. A teda je to strach z uší, ktoré sa hýbu.
Strach z Čechovovej
hry Ujo Váňa. Pretože v tejto hre budú hrať herci, ktorí vedia hýbať
ušami! A z toho ide strašný strach - hýbajúce sa uši hercov. Strach
z prvého vlaku v metre.
Strach z posledného vlaku v metre. Strach z detí. Deti bývajú veľmi
kruté: ako novinári.
Strach z ľudožrúta.
Pri ľudožrútovi sa ti okamžite chce stať ľudožrútom. Tu začína pôsobiť
strach z umocňovania na druhú. Ľudožrúta sa ti chce zjesť viac ako kohokoľvek
iného. Už aj preto, že za ľudožrúta ťa nikto nebude súdiť. Keď zješ
ľudožrúta možno sa ti ešte aj poďakujú. Strach z akrobatov - robia kotrmelce.
Strach z pomarančov:
môžu byť kyslé.
Strach z počítača.
Počítač vibruje.
Strach z ruských
spisovateľov. Ruskí spisovatelia prinášajú ľuďom len samé nešťastie.
Stretnúť ruského spisovateľa na ulici, uvidieť ho v televízii alebo
v novinách je zlé znamenie. Je strašné počuť ruského spisovateľa dokonca
aj v rozhlase! Môže vám to pokaziť celý deň. A možno aj rok. Môže vám
to pokaziť celý život.
Strach z ruskej
idey. Je adekvátny strachu z hrocha. Ruská idea je rovnako ťažkopádna.
Strach z upíra.
Piť ľudskú krv sa nesmie! No dal by si si. Ale piť krv upíra zakázané
nie je! Pretože upír je človek a zároveň aj nečlovek! Za upíra, tak
ako za ľudožrúta, sa ti ešte aj poďakujú. Ale môže sa stať, že sa sám
premeníš na upíra. A práve to je strašné. Strach z Moskvy. Moskva je
hlavné mesto Ruska. Moskva nedávno oslávila 850. výročie založenia.
Moskva má pomerne dlhé a nudné dejiny. Moskva má mnoho tajomstiev a
záhad. Niektoré z nich sú viac než strašné. Vlastne, Moskva je dosť
sympatické a príjemné mesto. Len je veľmi drahé a v lete je tam strašne
horúco. A je tam málo záchodov. A taxikári sú bezočiví. A v poslednom
čase je v moskovských uliciach veľa bláznov, ktorí sa príliš hlasno
rozprávajú sami so sebou.
Strach z hovädziny
vo vákuovom balení. Strach z hovädziny aj bez vákuového balenia.
Strach z vernisáží.
Maliari sú nepredvídateľní ľudia.
Strach z červeného
kaviáru. Ale taký čierny kaviár strach nevyvoláva. Strach zo strachu
bez príčiny. Strach z optimistických ľudí.
Strach zo sexuálnych
maniakov. Keď je sexuálny maniak nablízku, človek sa ľahko môže dostať
do nešťastia. Sexuálny maniak ťa môže zmrzačiť. Samozrejme, môžeš zmrzačiť
aj ty jeho. Ale iba vtedy, ak sám budeš ako sexuálny maniak. Strach
z r/ti. R/ť ťa môže o/rať - a nielen o/rať, r/ť ti môže urobiť aj niečo
oveľa horšie.
Strach z toho,
že sa ruské slovo už nikdy neprebudí.
Strach z toho,
že sa prebudí.
Strach z toho,
že akí boli v Rusku kreténi, takí aj zostali. Strach z toho, že to nie
je strach, ale pravda.
Strach z pravdy.
Strach z vojenskej
prehliadky.
Strach z besného
psa. Besný pes ťa môže nakaziť besnotou. Besný pes je vždy pripravený
ťa pohrýzť. Ale aj tebe sa strašne chce pohrýzť besného psa. Lenže vtedy
sa môžeš stať dvojnásobným besným psom! A tu vzniká ďalší strach - strach,
že pohryzieš besného psa.
Strach zo škrečka.
Škrečok má plné líca. Chcel by si mať také isté. To sa však nikdy nestane.
Vlastne to nie je strach. Je to závisť.
Strach z lietadiel.
Lietadlá padajú.
Strach z voyeristov.
Voyeristi špehujú. Ja nerád špehujem. Ale voyeristu by som špehoval
rád. Strach z toho, že keby som špehoval voyeristu, sám by som sa stal
takým ako on.
Strach z panny.
Nech to radšej urobí niekto iný! Ale niekto iný to aj tak urobí.
Strach z holubieho
trusu.
Strach z Puškina.
Strach z Dostojevského. Strach z Lermontova. Strach zo slepej uličky.
Strach z prezervatívu. Je to stále jeden a ten istý strach, ktorý sa
však delí na množstvo drobných strachov.
Strach z chudých
preduchovnených dievčat. Strach z tučných preduchovnených dievčat. Všeobecný
strach z preduchovnených ľudí - akýchkoľvek a rôznorodých, nie iba z
dievčat.
Strach z rozopnutého
zipsu na nohaviciach.
Strach z nedosoleného
jedla.
Strach z presoleného
jedla.
Strach z návratu
komunistov. Ale keď sa komunisti vrátia, strach už nebude! Zostane len
h/vno.
Strach zo zlého
počasia. Za zlého počasia sa nikomu nechce vychádzať z domu. Za zlého
počasia sa zväčšuje strach z návratu komunistov. Za zlého počasia narastá
aj strach z lietadiel.
Strach z dobrého
počasia. Za dobrého počasia sa ti chce uhryznúť besného psa a špehovať
voyera.
Strach, že pre
nič, za nič dostaneš po p/či.
Strach, že pre
nič, za nič dáš po p/či niekomu inému.
Strach z vody.
Vodou sa človek môže otráviť. Vo vode sa človek môže utopiť. Voda odráža
strach (z) Dostojevského.
Strach z neba.
Z neba padajú lietadlá.
Strach z k/riev.
Bez nich to nejde. Ale s nimi to nejde bez prezervatívu. A strach z
prezervatívu je silnejší ako strach z k/riev.
Strach z auta.
V autách sa vozia bohatí múdri bankári. V autách bankári vedú rokovania
cez mobilné telefóny. Potom mobilné telefóny vypínajú a čítajú Dostojevského.
Na konci cesty už bankár chce napísať knihu. Preto sa bojím auta: v
aute sa môže voziť bankár, ktorý vôbec nie je bankár, ale typický Dostojevskij.
Aj jeho šofér je Dostojevskij. Aj ochrankár. Aj jeho banka sa volá Dostojevskij.
Aj jeho auto je dostojevské. Všetko má dostojevské a ako bankár iba
vyzerá.
A opäť strach z
vody. Voda býva horúca. Horúcou vodou si môžeš popáliť nielen kožu,
ale aj to, čo je pod kožou - nervy a krv. Nervy a krv sa potom dlho
ochladzujú.
Strach z večera.
Večer bankári čítajú Dostojevského. Strach z noci. V noci sa ti môžu
prisniť komunisti. V noci sa môže vedľa teba objaviť upír.
Strach, že uhryzneš
upíra - čo ak sa ti to zapáči? A potom už začneš hrýzť všetkých zaradom.
Za upíra ťa nikto nepotrestá. Upír, krvilačník sk/rvený, sám si za to
môže, že ho uhryzli! Ale za všetkých zaradom môžu. No keď sa ti to zapáči,
bude ti to už všetko jedno. Už nebudeš čakať na noc, aby sa ti prisnili
komunisti, ale aby si mohol hrýzť a hrýzť. Iba hrýzť.
Strach zo dňa.
Cez deň si ľahko môžeš pomýliť bankára s upírom. Cez deň vyzerajú bankár
a upír takmer rovnako.
Strach z Kremľa.
Tam sa stále dejú nejaké k/kotiny.
Strach zo ženského
podpazušia. Je také jemné a hladké! Chce sa ti doň zahryznúť, rovnako
ako do upíra; a z toho ide strach.
Strach z klitorisu.
Klitorisu sa vždy cítiš zaviazaný.
Strach z Ruska.
Rusku, ako aj klitorisu, sa tiež cítiš zaviazaný.
Strach z orgazmu.
Orgazmus, keď už raz príde, zostane navždy. Orgazmus má silné neodbytné
prsty. Orgazmus si ťa privlastní a už ťa nikdy nepustí. A môžeš sa stať
aj rukojemníkom orgazmu.
Strach z kávy.
Práve vďaka káve sa komunisti, bankári a upíri stali tým, čím sa stali.
Vypiješ kávu a hneď sa premeníš na komunistu. Alebo na bankára - a vtedy
by si mal čítať Dostojevského. Alebo na upíra - a vtedy si povinný hrýzť
všetkých zaradom.
Strach z instantnej
polievky. Prečo? Čertvie prečo. Ale je to strašné!
Strach z onanizmu.
Onanizmus ťa môže vcucnúť ako močiar.
Strach z tretej
svetovej vojny. Bude to vojna bankárov s upírmi. Prevaha je na strane
bankárov, ale aj upíri ešte majú šancu.
Strach z veselých
ušatých králikov. Nie som nijaký po/ratý zoofil, ale kto dokáže prejsť
pokojne okolo veselého ušatého králika? Strach
z vyšportovaných mladíkov. Nie som homosexuál, ale - nikdy nehovor nikdy.
Strach z malých
dievčatiek. Majú bystré nôžky a smutné chrbty. Chcel by si sa na ne
pozerať zas a znova. Nie som pedofil, ale strašné je, že aj to by som
dokázal!
Strach z drog,
hoci toto by som nedokázal. Dor/ti s tými drogami.
Strach z čkavky.
Keď raz začneš čkať, je to rovnaké, ako keď začneš hrýzť, budeš čkať,
ako aj hrýzť, stále; a už nebudeš schopný robiť nič iné.
Strach z brady.
A opäť strach z
p/če.
A ešte raz strach
z p/če. Zľaknutie
z p/če ťa môže poznačiť na dlhú dobu. P/če sa môžeš báť donekonečna.
Bojím sa jej, odkedy žijem.
Strach z kancelárie.
Strach z televízneho
programu Kultúrne noviny.
A už ktoviekoľký
raz strach z p/če, z vody, z bankárov, z upírov, z komunistov, z lietadiel,
z Dostojevského.
Preložil a úvodnú
poznámku o autorovi napísal Valerij Kupka.
|