revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 2009, číslo 1

Ján Litvák
MADAME MADEMOISELLE

Píšte.
Madame de Pompadour



Mama predo mnou jakživ nepovedala mrzké slovo. Aj keď si pri šití pichla ihlou do prsta, maximálne povedala krinďuládot. Na druhej strane, pritom, ako ma vychovávala, som nenadobudol pocit, že život je nejaké fifipierko, sterilná vôňa mydla na rukách alebo čistý lesný piesok.

Z maminej strany smerom ku mne išlo odmalička o náklonnosť nepredstieranú. Presne rozpoznám, keď je niekto falošný a prefíkaný. Nedala ma do škôlky. Dennodenne som sa mohol prechádzať pod ovocnými stromami a nespútane bežať k riečke za záhradami alebo po lúkach k jazeru. Keď som sa hladný a zafúľaný vrátil, vždy bola doma a šila šaty. Alebo bola pohrúžená do rozličných povinností ako ženy v Oriente. Keď jej šla práca od ruky, spievala si.

*
Náhody ma odmalička vodili po bizarných miestach selektívnym spôsobom. Dnes ráno v lese pod mocnými bukmi rástli dubáky a hríby zrnitohlúbikové, aj jelenka poprehýbaná. Modráky sa tisli k sebe ako dáke kožušinové zvieratá. A cez čistý lesný piesok sa prelievala zurčiaca voda.

Ale keď niekam idem, musím si byť istý, že keď sa vrátim, moja mama bude žiť. Aj keby som šiel len toť do hory alebo do Paríža. Prognózy tentoraz vôbec nevyzerali dobre.

*
Kdekto chodí do Paríža na nákupy. Ja som tu bol len dva razy, na pozvanie.
Ešte sú dôležité ohniská na zemi ako Káší alebo Vidžajanagar. Alebo tiež hlavné mesto básnikov.

Zrazu chceme mať istotu, že naša návšteva má seriózny dôvod, že nejde o náhodný rozmar. Aj keď ideme len domov. V prípade Paríža mám istotu, že toto miesto by som nenavštívil, nebyť poézie a Victora. V prípade domova mám istotu, že by som k nemu bez mamy nenadobudol dôverný vzťah. A taktiež bez otca, ktorý kupoval dom s veľkou záhradou, práve keď ma mama privádzala na svet. Bol to prvý človek, ktorý ma presne pochopil. Dom so záhradou a s marhuľovým stromom je to, o čom doposiaľ snívam.

*
Odér ako v areáli Lorealu. Skladisko semaforov pri ceste. Básničky mi do francúzštiny preložil Boris Mihalkovič.
Keď som tu bol naposledy, nedaždilo tak príšerne. Káva a croissanty tuším chutia stále rovnako. Protifajčiarska inkvizícia vyhnala deti dymu pred podniky. Oproti Luxemburskej záhrade na Bulvári St Michel je clivá kaviareň. Svieže lístie je už len na bambuse. Ja som v Smrečku pod lipami, kde mám-nemám ešte stále záhradu, vysadil dva bambusy, čierny a zlatý. Mimochodom, tejto tráve sa v našich pásmach veľmi darí. Na území Francúzska v dávnych epochách rástli rozľahlé bambusové lesy. O mesiac budú Vianoce.

Tráva z gaštanového lesa

Onehdy som tu bol navštíviť práve Victora.
Prišli sme Zoltánovým Citroenom z juhu od mestečiek Sisteron a Gap, obkolesených ovocnými sadmi a kopcami s lesným húštím. Práve v tomto kraji sa odohráva dej famóznej knižky Muž, ktorý sadil stromy od Jeana Giona. Vtedy som túto knihu ešte nepoznal, neskôr ju u nás vydal Erik Groch v knižnej dielni Timotej. Kochal som sa na inšpiratívnej krajine a netušil, že lesnými porastami ju pokryl jediný človek, čo sa tadeto ponevieral s ovcami.

*
Victor nás ubytoval u svojej priateľky Laury. Laura pracovala v niekoľkých televíziách. Zoznámil som sa s ňou asi pol roka predtým v Karlsruhe. V ten deň nás zatkla polícia, keď sme šli vysadiť Victorove rastliny. Nejaký chumaj pozoroval z krovia ďalekohľadom kačice a zbadal nás. Dali nám putá. Victora to stálo tisíc mariek.

*
Ani neviem, ako sme našli Laurin byt na predmestí Paríža. Tiež to bolo takto na jeseň.
Cestou z juhu sme jednu noc strávili v gaštanovej hore u chlapíka, ktorý žil so ženou a dieťaťom v indiánskom tipi. Živil sa pestovaním marihuany.
Za získané peniaze kupoval jogurty a maslo. Práve slávil dožinky. Úrodu mal nažatú v drevených debničkách, naukladaných na seba. Všade kopec masla a jogurtov. Keď sme k nemu došli, bola už tma. Cez cestu nám prebehlo divé prasa. Zoltánov Citroen spomalil a kužele svetla krátko skúmali čiernu potulnú zver.
Pestovateľ trávy predtým žil v parížskom metre. Do jeho tipi si postupne našli cestu vyhorení civilizační cicavci. Uprostred gaštanových lesov sa dalo ľahko zabudnúť, že nejaká civilizácia vôbec existuje. Ja si už nespomínam ani na meno toho človeka. Celý svoj osud mal vpísaný v tvári.

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Milan Rúfus
Niekoľko viet

s. 3

Milan Rúfus
Tri básne

s. 5

Poste restante
Jozef Mihalkovič
s. 11

Ján Litvák
Mademoiselle Paríž
s. 33

Dušan Dušek
Diabol
s. 49

Miroslav Brück
Básne a medzivety
s. 95

Dominik Tatarka
Sám proti noci
s. 109

Archív
Na Slovensku po sloviensky
(Ján Dekan, Cyril Kraus,
Peter Ratkoš)
s. 133


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.