|
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2009, číslo 1
Ján
Litvák
MADAME MADEMOISELLE
Píšte.
Madame de Pompadour
Mama predo mnou jakživ nepovedala mrzké slovo. Aj keď si pri šití pichla
ihlou do prsta, maximálne povedala krinďuládot. Na druhej strane, pritom,
ako ma vychovávala, som nenadobudol pocit, že život je nejaké fifipierko,
sterilná vôňa mydla na rukách alebo čistý lesný piesok.
Z maminej strany
smerom ku mne išlo odmalička o náklonnosť nepredstieranú. Presne rozpoznám,
keď je niekto falošný a prefíkaný. Nedala ma do škôlky. Dennodenne som
sa mohol prechádzať pod ovocnými stromami a nespútane bežať k riečke
za záhradami alebo po lúkach k jazeru. Keď som sa hladný a zafúľaný
vrátil, vždy bola doma a šila šaty. Alebo bola pohrúžená do rozličných
povinností ako ženy v Oriente. Keď jej šla práca od ruky, spievala si.
*
Náhody ma odmalička
vodili po bizarných miestach selektívnym spôsobom. Dnes ráno v lese
pod mocnými bukmi rástli dubáky a hríby zrnitohlúbikové, aj jelenka
poprehýbaná. Modráky sa tisli k sebe ako dáke kožušinové zvieratá. A
cez čistý lesný piesok sa prelievala zurčiaca voda.
Ale keď niekam
idem, musím si byť istý, že keď sa vrátim, moja mama bude žiť. Aj keby
som šiel len toť do hory alebo do Paríža. Prognózy tentoraz vôbec nevyzerali
dobre.
*
Kdekto chodí do Paríža na nákupy. Ja som tu bol len dva razy, na pozvanie.
Ešte sú dôležité ohniská na zemi ako Káší alebo Vidžajanagar. Alebo
tiež hlavné mesto básnikov.
Zrazu chceme mať
istotu, že naša návšteva má seriózny dôvod, že nejde o náhodný rozmar.
Aj keď ideme len domov. V prípade Paríža mám istotu, že toto miesto
by som nenavštívil, nebyť poézie a Victora. V prípade domova mám istotu,
že by som k nemu bez mamy nenadobudol dôverný vzťah. A taktiež bez otca,
ktorý kupoval dom s veľkou záhradou, práve keď ma mama privádzala na
svet. Bol to prvý človek, ktorý ma presne pochopil. Dom so záhradou
a s marhuľovým stromom je to, o čom doposiaľ snívam.
*
Odér ako v areáli Lorealu. Skladisko semaforov pri ceste. Básničky mi
do francúzštiny preložil Boris Mihalkovič.
Keď som tu bol naposledy, nedaždilo tak príšerne. Káva a croissanty
tuším chutia stále rovnako. Protifajčiarska inkvizícia vyhnala deti
dymu pred podniky. Oproti Luxemburskej záhrade na Bulvári St Michel
je clivá kaviareň. Svieže lístie je už len na bambuse. Ja som v Smrečku
pod lipami, kde mám-nemám ešte stále záhradu, vysadil dva bambusy, čierny
a zlatý. Mimochodom, tejto tráve sa v našich pásmach veľmi darí. Na
území Francúzska v dávnych epochách rástli rozľahlé bambusové lesy.
O mesiac budú Vianoce.
Tráva z gaštanového
lesa
Onehdy som tu bol
navštíviť práve Victora.
Prišli sme Zoltánovým Citroenom z juhu od mestečiek Sisteron a Gap,
obkolesených ovocnými sadmi a kopcami s lesným húštím. Práve v tomto
kraji sa odohráva dej famóznej knižky Muž, ktorý sadil stromy od Jeana
Giona. Vtedy som túto knihu ešte nepoznal, neskôr ju u nás vydal Erik
Groch v knižnej dielni Timotej. Kochal som sa na inšpiratívnej krajine
a netušil, že lesnými porastami ju pokryl jediný človek, čo sa tadeto
ponevieral s ovcami.
*
Victor nás ubytoval u svojej priateľky Laury. Laura pracovala v niekoľkých
televíziách. Zoznámil som sa s ňou asi pol roka predtým v Karlsruhe.
V ten deň nás zatkla polícia, keď sme šli vysadiť Victorove rastliny.
Nejaký chumaj pozoroval z krovia ďalekohľadom kačice a zbadal nás. Dali
nám putá. Victora to stálo tisíc mariek.
*
Ani neviem, ako sme našli Laurin byt na predmestí Paríža. Tiež to bolo
takto na jeseň.
Cestou z juhu sme jednu noc strávili v gaštanovej hore u chlapíka, ktorý
žil so ženou a dieťaťom v indiánskom tipi. Živil sa pestovaním marihuany.
Za získané peniaze kupoval jogurty a maslo. Práve slávil dožinky. Úrodu
mal nažatú v drevených debničkách, naukladaných na seba. Všade kopec
masla a jogurtov. Keď sme k nemu došli, bola už tma. Cez cestu nám prebehlo
divé prasa. Zoltánov Citroen spomalil a kužele svetla krátko skúmali
čiernu potulnú zver.
Pestovateľ trávy predtým žil v parížskom metre. Do jeho tipi si postupne
našli cestu vyhorení civilizační cicavci. Uprostred gaštanových lesov
sa dalo ľahko zabudnúť, že nejaká civilizácia vôbec existuje. Ja si
už nespomínam ani na meno toho človeka. Celý svoj osud mal vpísaný v
tvári.
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Milan Rúfus
Niekoľko viet
s. 3
Milan Rúfus
Tri básne
s. 5
Poste restante
Jozef Mihalkovič
s. 11
Ján Litvák
Mademoiselle Paríž
s. 33
Dušan Dušek
Diabol
s. 49
Miroslav Brück
Básne a medzivety
s. 95
Dominik Tatarka
Sám proti noci
s. 109
Archív
Na Slovensku po sloviensky
(Ján Dekan, Cyril Kraus,
Peter Ratkoš)
s. 133
|