revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

<< späť na Fragment ročník 2013, číslo 1

Peter Prokopec
Vedieť predčí vidieť

Peter Prokopec sa narodil prvého apríla tisícdeväťstoosemdesiatosem v popradskej nemocnici a vyrástol v blízkom meste Svit. Odtiaľ jeho kroky kvôli štúdiu smerovali do Bratislavy, kde na STU nakoniec vyštudoval aplikovanú matematiku - škoda že z povinnosti a nie z lásky. Niektoré z jeho básní boli publikované, no nerád uvádza kde, pretože vo svojom písaní sa zatiaľ oveľa radšej zameriava na prítomnosť a budúcnosť ako na minulosť. Momentálne žije striedavo v Bratislave a vo Svite.

36x podľa Prousta

1. Čo je podľa vás vrcholom mravnej biedy?
Neprislúcha mi vyberať - v našom svete by sa mnohé vrcholy mohli uraziť, že som nevybral práve ich.

2. Kde by ste chceli žiť?
V daždi v Londýne.

3. Aký je váš ideál pozemského života?
Šťastný život.

4. Ktoré chyby sú vo vašich očiach najznesiteľnejšie?
Tie, ktoré sa dajú napraviť.

5. A najneznesite?nejšie? Tie, ktoré sa nedajú.

6. Ktorú historickú postavu máte v najvä?šej ob?ube? Agu Ymeriho z básnického cyklu Besa.

7. Ktoré hrdinky skutočného života obdivujete najviac?
Všetky.

8. A ktorú hrdinku imaginárnu?
Obdivom by som to nenazýval, ale z posledných prečítaných kníh sa mi celkom zapáčila Alma z Dejín lásky.

9. Váš najmilší maliar?
Výtvarné umenie vnímam viac ako celok než ako jednotlivcov.

10. Vyvolený hudobník?
Marcus Mumford.

11. Ktoré vlastnosti si najviac ceníte u muža?
Tie, ktoré by som chcel mať.

12. U ženy?
Nezlomná viera vo vlastné deti.

13. Čím sa zaoberáte najradšej?
Literatúrou.

14. Kým by ste chceli byť?
Neviem.

15. Ktorá je podstatná vlastnosť vašej povahy?
Asi výbušnosť.

16. Čo si najviac ceníte u priateľov?
Schopnosť rozumieť.

17. Čo najmenej?
Podľa všetkého by sa priatelia mali vážiť, nie kritizovať.

18. Aký je váš sen o šťastí?
Dennodenný.

19. Čo je pre vás najvyššou strasťou?
Ja sám.

20. Keby ste neboli tým, čím ste, aké povolanie by ste si rád zvolili?
Hudobník.

21. Ktorej farbe dávate prednosť?
Tmavomodrej.

22. Ktorý kvet máte najradšej?
Každý, ktorý urobí radosť.

23. S ktorým vtákom najviac sympatizujete?
So všetkými.

24. Vaši najmilší spisovatelia?
Asi Remarque. Asi Murakami. A asi Potok.

25. Vaši najmilší básnici?
Ján Gavura.

26. Váš hrdina?
Každý, kto sa nevzdal, alebo sa nevzdáva.

27. Vaši hrdinovia konkrétneho života?
Najbližšie k hrdinstvu bol azda starý otec.

28. Vaše historické hrdinky?
Úctu si zaslúžia všetky, na ktoré vďaka ich hrdinstvu iní ľudia nezabúdajú.

29. Čo v človeku nenávidíte najsilnejšie?
S nenávisťou nie sú žarty...

30. Ktoré historické charaktery sa vám najviac protivia?
Tie, ktoré zabíjali zbytočne.

31. Ktorý vojnový čin obdivujete najviac?
Podpísanie prímeria.

32. Akú politickú reformu by ste želali svetu?
Nie som politik.

33. Ktorým prirodzeným talentom by ste chceli byť obdarený?
Hudobným.

34. Ako by ste chceli zomrieť?
S pocitom, že niečo ostane.

35. Váš súčasný stav?
Existencia.

36. Vaše heslo?
"Nemôžeš opustiť všetko a odísť v sebe na iné miesto." (Ivan Štrpka)

Nullae: divadelná hra
(fragment)

Hlavné postavy:

Ty
Starec s bradou ako srsť
Duša Starca s bradou ako srsť
Muž zrodený zo spánku
Benu

Vedľajšie postavy:

Stavitelia mandaly
Vtáky
Osvietenci
Sudičky
Duchovia

Pvé dejstvo: Múdrosť

Starec s bradou ako srsť

1
Pochopiť pravú podstatu -
na to je múdrosť prikrátka,
dôležité je prestúpiť.

Starec s bradou ako srsť,
potomok zasvätených -
najprv v nej ukryl ústa
a potom v ústach slová.

Jeho osud
sa začína napĺňať

a Sudičkám od ľútosti
z rúk vypadávajú sny.

2
Neexistuje priestor, ktorý by noha
zvládla prekročiť,
nezapadnúť v ňom ako v bahne.

Svetlo prezrádza prepadliská,
treba ale pochopiť jeho reč.

Jazyk svetla je zložitý,
ďaleko za hovoreným i písaným,
akustika dávno prekonaná,
osnova textu nepotrebná, keďže všetko
má už vopred správne miesto.

Svetlo znamená prepadlisko pre tých,
čo nerozumejú.

3
Starec s bradou ako srsť, umelec,
múdrosťou reže do mäsa,
aby mohol tvoriť.

Dielo bude opäť presné,
dokonalé.

Spektrum farieb
sa zúži na jedinú, pravdivú:
krv,

pretože človek
dokáže myslieť,
cogito ergo sum,
absolútny základ.

Starec rozdáva významy,
nenaráža na odpor, s ktorým
by si nevedel poradiť.

Mýli sa v tom,
že sa nemýli.

4
Svetlo
po tvári rozmazáva zrak -

starý rituál
pred ešte starším,
no nevysvetleným bojom.

Za náklonnosťou bohov
sa hnali víťazi, ktorí
patria minulosti.

Doba je iná,
zákony po zmene, čakajú na nastolenie.

Starec cíti príležitosť,
otvára ústa, aby pridal
ďalšiu definíciu.

5
Po definícii
nasleduje uspokojenie.

Nešťastie je naplnenie,
bolesť má váhu vedomosti.

Starec
sa po múdrych slovách
olizuje až za ušami,
sústo, ktoré neprehltol, no vyriekol,
chuťou teší i naďalej.

Nadšenie bude veľké,
môj odkaz prežije, myslí si.

6
Farba stálejediná, stálepravdivá
prúdi v žilách.

O svetlo
sa nedá oprieť ,
zato krv telu nedovolí
zrútiť sa do seba.

Vedieť predčí vidieť.

Takéto učenia majú
väčší význam než univerzum,
pravda sa im podriaďuje.

7
Starec
považuje svetlo
za prázdnotu -

keď ho niekto naplní, naplní,
inak je neodlíšiteľné od tmy.

V pojme Osvietenstvo
rozkvitajú kvety.

8
Osvietenci navždyjediní, navždypravdiví -
krv im prúdi v žilách, zvnútra ich maľuje a oni
tancujú a spievajú.

Starec sa teší s nimi, privoniava
ku kvetu, na ktorý
dopadá svetlo.
Napĺňa sa tým, že naplňuje.

Toto
je pravý, jeho čas.

9
Neskôr, trochu unavený,
odchádza z bujarej oslavy.

Jeho kroky smerujú k prameňu,
aby v prípade núdze mal čím
utíšiť smäd,
aby mohol rozjímať a opätovne
sa utvrdzovať v tom, že priezračnosť vody
a priezračnosť svetla
nie sú súrodenci.

Zmáha ho spánok,
uloží sa na zem, ale hlasy
a zvuky doliehajú,
ťažko sa im dá utiecť.

Múdrosť je radosť,
upokojuje sa Starec, ja
sa vyspím v hrobe

a začína rozvíjať
ďalšiu teóriu.

10
Už si to všimli aj Osvietenci:
každý deň na jeho tvári
pribudne nová vráska.

Starec s bradou ako srsť -
rýchlosťou dní mu
pribúdajú roky,
múdrosť ho oberá o silu.

Osvietenci netušia, koho požiadať o pomoc,
kto by vedel viac ako on.

11
Svetlo štípe Starca v očiach,
zdá sa, že koniec je blízko.

Ale i teraz - na kolenách -
prosí o múdrosť, nie milosť.

Starec s bradou ako srsť,
potomok zasvätených,
zomiera tak, že o smrti premýšľa.

12
Na hrobe mu pribúdajú
kvety z pojmu Osvietenstvo.

Neprekonateľný umelec -
aj ten kus zeme, v ktorom leží,
je dielom.

Nasledovníci smútia a hovoria:
jeho múdrosť prežije,
nepominie sa ako telo.

V Starcovej mysli
konečne nastalo ticho.

Svetlo ďalej
svieti, nenaplnené, no plné,
skúša iných,
nebojuje, napriek tomu vyhráva.

Obálka: Jaroslav Štuller

Obsah čísla:

Ivan Kolenič
Niekoľko viet
s. 3

Mila Haugová
Cetonia aurata
s. 5

Ivan Kolenič
Nízky strop + rozhovor
s. 11

Peter Prokopec
Vedieť predčí vidieť
s. 37

Ivan Laučík - Ján Litvák
Vďaka za let!
s. 57

Juraj Mojžiš
Starý príbeh
s. 77

Keď ideš sám za sebou
(rozhovor s Jurajom Mojžišom, prvá časť)
s. 91

Dejan Ilić
Asambláž
s. 115

Viktor Šklovskij
ZOO
(prvá časť)
s. 129

Kadlečík - Winkler - Repka
Dominik Tatarka 100
s. 147

Cena Dominika Tatarku 2012
s. 171

© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.