|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
<<
späť na Fragment ročník 2015, číslo 1 Takmer všetky Kadlečíkove knihy majú povahu podivuhodnej kompozície denníkových záznamov, malých esejí, fejtónových postrehov, fragmentárnych úvah, listov, poznámok, veršov... Zúženie či dokonca strata priestoru pre slobodný pohyb myšlienok a slov spôsobila, že tí, ktorí nerezignovali na tvorbu, sa vydali jediným možným smerom – do hĺbky. (Ján Štrasser) Zodpovednosť a hravosť sa zdanlivo vylučujú, no Kadlečík ich dokázal zmysluplne spojiť a dať im punc autenticity. (Vladimír Petrík) Každý by chcel vedieť písať o ťažkých a zložitých veciach tak ľahko a humorne ako Kadlečík, keby sa to dalo odkukať a keby nebolo za slovami cítiť, ako veľmi to musí zavše bolieť jeho alebo jeho príbuzných a v neposlednom rade jeho priateľov a ich príbuzných. (Ján Litvák) Prelúdium znamená v hudbe predohru alebo voľnú improvizáciu a tento odborný výraz vystihuje charakter Kadlečíkových neepických prózičiek a básničiek, ktoré sú polytematické a polyžánrové a ako to už u tohto autora býva, obsahujú aj kus autobiografie. (Jozef Bžoch) Dostredivosť Kadlečíkových textov, upnutosť na vlastný subjekt, nie je subjektívnosťou. Hovorí najmä o sebe, ale nevylučuje sa z kontextu, je v ňom ponorený, pretože oň mu práve ide, on dáva ľudskému životu a tvorivému gestu oprávnenie. V pukanskej samote, v samote svojej pracovne zaľudnenej vecami, je účastníkom celosvetového diania. Prizýva nás k sebe a my sa radi pridávame. (Vladimír Petrík) Autobiografickosť leží v základoch všetkých Kadlečíkových próz. Mohli by sme povedať, že si píše denník, skôr ako záznam bežných denných udalostí je to však denník myšlienok. (Pavel Vilikovský) Pokiaľ ide o žánrové vymedzenie Kadlečíkových próz, tu takisto ide o autorskú nezaraditeľnosť. Jeho štýl vôbec nie je “čistý” (aj preto tá “vylúčenosť” ako “nečistého”?). Stretáva sa v ňom prízemné s vysokým, modlitba s kliatbou, víno sa mieša s krvou. Autor voľne, slobodne komponuje, syntetizuje a alchymisticky zmiešava. (Rudolf Jurolek) Nekonformný, nepodkupný slovenský intelektuál tu stojí ako náhodný svedok i nenáhodný sudca, ako vľúdny, ale aj karhajúci moralista i moralizátor, ktorý slovami vidí a hovorí k nám prorockým hlasom dejín, ako pútnik s pamäťou a jazykom, ktorý čosi vie o nemravnosti tohto sveta, a napriek tomu hľadá jeho lepšiu podobu – v sebe i v nás. (Rudolf Chmel) Aj Kadlečíkove knihy chcel ktosi zapáliť do zniku, je to však márna snaha, sú žiaruvzdorné. Vzdorné ako autor sám. Opatrujem ich a čítam, zoznamovanie sa nikdy nekončí. (Pavel Hrúz) |
Obálka
čísla: Obsah
čísla: |
|
|