| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
<<
späť na Fragment ročník 2016, číslo 3
Veronika Dianišková
Správy z nedomovov
Veronika Dianišková je poetka, cestovateľka a rozhlasová redaktorka. Debutovala v roku 2006 zbierkou básní Labyrint okolo rúk, na ktorú nadviazala o osem rokov neskôr svojou druhou knihou Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh. Na Katedre porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského dokončuje rigoróznu prácu, v ktorej sa zaoberá mayskou kultúrou v Guatemale. Pre Rádio Devín pripravuje reláciu o kresťanskom umení s názvom Krajina duše.
Rok
Pomalý november sa vlieva do decembra, ktosi rozčesol
ruky Ondrejovi a Kataríne. Prichádza Barbora s Luciou,
ale ticho týchto dní už nenaplnia nikdy ničím.
Chveje sa Advent, ihličie trvá, len listy nie a nie
opadnúť. Pomaličky sa nakláňajú
s čímsi dôležitým na jazyku. Ich slová
sú slepé sýkorky na (p)okraji zimy.
Zdá sa, že iba ich hlas je živý.
Hlas a silnejúce trepotanie krídel.
Škovránka
...alebo to bol škovránok? To ti nepovedia. Nie je ani kam položiť kvety. Bolo to nulté
zastavenie tesne pred rozletom, pred rozvinutím. Občas smrť býva
taká tichá, že na zem nespadne ani o jeden list viac.
Čo sa stane
Zobúdzaš ich po jednom,
priskoro na pohyb do skleneného
rána. Prudké výdychy počúvaš
s úľavou, prikrývky sa trieštia
prvým pohybom.
Len jeden nezačuješ a zrazu nevieš –
ako ani kedy. Raz za rok
jedného nezobudíš.
Iná krajina
Pod rozdrvenou horou zbieram prach a to, čo bolo lesom, zhŕňam kusy kôry a pozostatky zvierat. Znovu skladám cestu, splašená spomienka sa mieša so vzduchom. Dokedy chcem ostať v krajine, ktorá už bola, dokedy som bola ja a kde sa pretrhla niť, čo ma spájala so sebou, nás, zmenšujúce sa, stále neistejšie, stále nevedomejšie.
My – uprostred
Sú správy, ktoré neunesú vlastnú váhu a vkradnú sa (neúprosne)
do ďalších dní. Máme strach: z vojny a z nich. On v bytoch
roztláča steny, usídľuje sa do puklín a prázdnych izieb.
Niekto príde, niekto nepríde, varíme kávu a čaj, v presnom poradí.
Opieraš sa chrbtom o stenu. Prídu, neprídu? Občas zavolajú deti,
otázky stratia hrot, vzduch sa na okamih znovu rozbehne. Prevedieš ich
cez nebezpečné chvíle, keď sa láme deň a ešte nie je jasné,
kam sa podeje. Skutočnosť nás vynecháva a nepýta sa
na nič. Ani my.
V cudzej stope
Vzdialenosť sa prehlbuje aj neschodnosťou ciest. Tento priestor sa nedá
obísť ani prekročiť. Natiahnutá ruka tápe uprostred vetra, ktorý každé tvoje
slovo odnáša opačným smerom.
Nočná služba
Znovu sa dotrmácať (kam?),
pretnúť ostré trasy áut, naraziť do vetra,
prejsť na hluchú cestu.
Nedomov zjasnieva,
kdesi pri kuchyni sa hmýria
mačiatka a potkany.
Celkom vzadu posledné
schúlené telo (kto ho tam nechal?)
nad hlavou vyziabnuté sny,
steny sa chvejú od chladu.
Tu sa kĺžu
ľudia a tiene, ťažko povedať, kto z nich
je menej skutočný.
Moje mĺkve opatrné kroky, v neúplnom tichu
otvára sa nôž, po chrbte skĺzne
pruh svetla.
Chránení pred dažďom, nechránení
pred neistotou rána, dýchajú
pravidelne.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba na obálke: Jaroslav Štuller
Obsah
čísla:
Ivan Kadlečík: Niekoľko viet (3)
Veronika Dianišková: Správy z nedomovov (5)
Veronika Nouzová: Zbytočné zápisky (11)
Eugen Gindl: Svetobežník bez pasu (31)
Julian Barnes: Šum času (65)
RODINNÉ STRIEBRO: Vladimír Oleríny (77)
Olja Savičević – Ivančević: Bossanova (121)
Juraj Mojžiš: Storočie (129)
Saša Čornyj: Najnovšia učebnica reklamy pre samoukov (147)
Peter Laučík: Desať dní pekelnej slobody Petra Repku v roku 1967 (155)
HIS MASTER’S VOICE (171)
KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ! (175
|
