| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
<<
späť na Fragment ročník 2017, číslo 3
Ján Buzássy
Jarné básne na konci jesene
Sila Buzássyho poézie je v znepokojovaní, v kladení otázok, vo vyháňaní obyvateľov vecí. Ak aj občas podľahne nutkaniu byť harmonizátorom, každá nová báseň, každá nová knižka je reakciou na nové znepokojenia: „Iba čo neznie, je ozaj prázdnota,“ hovorí básnik a my mu nemáme dôvod neveriť. Najmä ak jeho poézia ustavične znie novými tónmi.
Daniel Hevier
Tajomstvo
Ranný chlad, tulipány zavreté
chránia tajomstvo ako suché pery,
nech sa do tajností nik nepletie,
nech chráni svoj dych, vôňu, a nech verí.
Až keď sa slnko dotkne kalicha,
čo má vyjsť na svet, nech sa otvára,
tajomstvo na dne ani nedýcha,
to iba vôňa všetko vytára.
Brada
Chcel som mať bradu až po oči,
aby som nedovidel ponad chlpy,
bolo to ešte v krvavom storočí,
už nechcem vidieť, ako niekto trpí.
Časy sú stále zlé a brada nenarastá,
nezatieňuje to, čo nechcem vidieť,
ach, rastie opačným smerom. A basta.
Kde bol rozbitý záchod, je dnes bidet.
Carmen
Ona len šaty, a on úzku dýku,
tak zbližovali svoje postoje,
až zakončili na úrovni zvyku,
a neskôr z dvojice len sólo je.
Ale tie šaty stále hrajú, v tanci
sa vypĺňajú priestory dvoch tiel,
a tie diery, čo zanechali samci,
ach, tvrdý akord, ktorý tu vždy znel.
Kapitán
Pred plavbou sťali kormidelníka,
kapitán nechcel, aby kazil smer
za obzor, kde sa nebo dotýka
so všetkým, čo on v mysli uvidel.
Kormidelník dal zemi všetky zmysly,
more chce zmysly súce pre more,
pravdou sú preludy, tie, čo sa blysli
na parou zatienenom obzore.
To vulgárne
„To vulgárne je vlastne celkom pekné“ –
v Chestertonovi vraví postava.
Jak ostrá sekera keď sekne
do dneška sa tá veta dostáva.
Žijeme pekne v peknej vulgárnosti
od rána ponorení v zábave,
kde od humoru popraskajú kosti.
Aj podprsenky menej priľnavé.
Hroby hetér
Tie, ktoré zomreli súc hetérami
po celý život, Rilke opísal,
nádheru kvetov, účesov a klamy
žiarivých očí, skvostov plných sál.
Boli nesmrteľné, vždy v profesii
až do smrti, a modré pondelky
nesvätili, vždy verné hrdej šiji.
Dnes sa vraj menia v drahé manželky.
Nočný dážď
Nočný dážď zrážal lístky z okvetí,
na tráve tak sú rozsypané bielo,
v zakliate kraje včielka neletí,
akoby videla tu ležať biele telo.
Nie je to telo. Jar sa vyzlieka,
aby tak zaclonila temno vnútra
toho, kto pozerá. Slnko človeka
chce vidieť včielky na kvetoch sa kutrať.
„Ach“ starého básnika
To krátke slovko ide z hĺbky hrude,
vykĺzne, a hneď vnikne do verša,
aj keď priam nie si na okresnom súde,
kde stiesnenosť je iste najzrelšia.
No vo verši, keď chýba krátke slovko –
vyrovnať rytmus, čo sa potáca,
zachráni ho „ach“, a hneď s pevnou krovkou
verš letí ako z kráľovského paláca.
Brunovský
Tam, kde sa sosna stáva borovicou,
nakreslil Albín svoje záhoráčky
v pichľavom kroví, ale radšej nahé,
aby ukázal, aké ony sú.
Sú plné tela, no aj plné tieňov,
rady sa skryjú, ale čo je vidno,
nedá sa poprieť, treba porozumieť –
vzdialená, blízka, neprístupná krása.
To všetko
To všetko, čo tu je – je naoko,
pozerám na stenu, a ona prehovorí
po starogrécky, vychádzajú z nej tvory
so štítmi, šišakmi – dosť divoko.
Hľadajú, ako sa zdá, Helenu,
dobiedzajú, ťahajú za tepláky,
na koberci sú po nich grécke fľaky,
ach, náladu mám navždy skalenú.
Hviezdoslav
Hviezdoslav ide z rannej prechádzky,
noha mu škrípe, z krčných neduhov
zápasí kašľom, tieto prekážky
prekonať sú mu dennou zásluhou.
Doma si sadne k práci, cigara
zbaví ho tlakov v krku, rozkladá
papiere, kde sa Shakespeare rozhára
v slovenských slovách, dymí záhrada.
Hieronymus Bosch: Svätý Ján
Svätý Ján na Patmose. Píše, sedí,
slnko už nad obzorom zapadá,
do diaľky zahľadený, v tvári bledý,
jasnie, rozptyľuje sa záhada.
Anjel na kameni mu žehná do slov.
On je sústredený a kajúcny,
hľadí ako kto čaká z neba poslov,
za ním je ktosi v čiernej kapucni.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba na obálke: Bango
ISSN 1336-4316
EAN 977133643100402
Rozsah: 240 strán
Cena: 5 Eur
Obsah
čísla:
Peter Karvaš: Niekoľko viet (3)
Ján Buzássy: Jarné básne na konci jesene (5)
Eugen Gindl: Zaživa v Tramtárii (13)
Boris Mihalkovič: Srdce z mäsa a iné básne (41)
Peter Birčák: Medzi nebom a zemou (49)
PROHIBITUM: Výber z archívnych materiálov Správy tlačového dozoru (69)
Dušan Dušek: Nablízku – stále bližšie (97)
Ivan Štrpka: Vrecková antológia popisov cesty (119)
Nemanja Mitrović: Koniec kruhu (135)
Dvaja v jednom Stalinovom mlyne: Michail Bulgakov, Sergej Ejzenštejn (145)
Juraj Mojžiš: Lekcia veľkého „A“ Eduarda Ovčáčka (177)
FRAGMENTY Z KONTAKTU – Návraty k samizdatu (195)
HIS MASTER’S VOICE (213)
KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ! (223)
|
