|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
<<
späť na Fragment ročník 2017, číslo 3 Mesto udomácnených cudzincov Hugenoti vyhnaní z Francúzska tiahli na východ. Niektorí chceli do Frankfurtu nad Mohanom. Pyšné korunovačné mesto ich odmietlo. Ďalšie putovanie bolo krátke, asi ako z Bratislavy do Svätého Jura, ale úspešné. Mestečko Offenbach nad Mohanom ( koľko obyvateľov stačilo, aby Otto II. v roku 977 udelil osade mestské práva?) prijalo prichádzajúcich a profitovalo z toho, ako prišelci spracovávali kože a jabĺčka na víno bez cukru. Francúzsky kostolík si postavili Hugenoti, tam sa povzbudzovali. Živý je dodnes. Výrobky z kože sa už desaťročia produkujú ďaleko na východe; zaujímavé je Deutsche Ledermuseum, kde sú i povestné tenisky Joška Fischera, v ktorých ako prvý minister zelených pred parlamentom sľuboval vernosť hessenskej ústave. V kinosále múzea občas premietajú filmy s následným pohostením – ponúkajú pochúťky krajiny, v ktorej sa dej filmu odohrával. Vždy, keď sme chceli, bolo vypredané. V šestnástom storočí tu žilo do tisíc obyvateľov. Skôr hľadajúci ako stroskotanci prichádzali s novými chuťami a novými pohľadmi. „Prisťahovalci majú funkčné nápady“ – to bola jedna z téz prezentácie Offenbachu ako Arrival City, ktorá zaujala v nemeckom pavilóne na architektonickom Bienale 2016 v Benátkach. Hrdé, samostatné mesto sa rozpína, rozrastá, iba smerom na západ je to nemožné. Tam, na Mohane končí Offenbach a Frankfurt začína. Neďaleko hranice dominuje nový mrakodrap Európskej centrálnej banky, v ktorom pán Draghi podpisuje eurobankovky. V Nemecku sú všetky mestá nad stotisíc obyvateľov veľkomestá. V mojom meste býva 130 000 ľudí. Žije tu spolu s Nemcami 152 iných národností, s 37 percentami cudzincov sme jasne na prvom mieste v Spolkovej republike. Obyvateľov s migračným pozadím je takmer 60 %. Turci, Taliani, Gréci, Srbi a Čiernohorci, Chorváti, Marokánci, Bulhari, Rumuni s vlastnou komunitou a 129 Slovákov. Všetci čosi priniesli. Voňavá je naša kuchyňa, i vietnamské menu pochutí. V západnej časti mesta je Wetteramt, presný i veselý preklad by bol úrad počasia. Kedysi bol Offenbach v spoločnosti s New Yorkom, Moskvou, New Delhi a Sydney celosvetovou centrálou zbierania a vzájomného si vymieňania meteorologických dát. Neskôr to prevzali satelity. Frankfurt nezhltol nezhltnutie svojho „predmestia“. Eintracht Frankfurt hrá v prvej lige, ale na futbalové zápasy Kikers Offenbach, nateraz v štvrtej lige, príde i deväťtisíc, priemerne päťtisíc fanúšikov do pred dvomi rokmi novopostaveného štadióna. V roku 1775 chodieval mladý básnik J. W. Goethe peši z Frankfurtu do Offenbachu za frajerkou Lili Schönemann. Sophie von la Roche tu žila a tvorila. Koho to v dvadsiatom prvom storočí zaujíma? Zaujímavý zostáva Alois Senefelder, narodený 1771 v Prahe. V Offenbachu vymyslel litografiu. Klingspor Museum je domov umeleckých písmeniek. Viaceré typy písma sú z mesta, v ktorom žijem už tridsaťpäť rokov. I písmená a čísla poznávacích značiek nemeckých áut. Nebola to ľahká objednávka. A offset – Roland, jeden z najväčších výrobcov obrovských tlačiarenských mašín dožíva. V základoch pre nové stavby vybágrovali kamenné platne s notami. Patrili hudobnému vydavateľstvu Andre, ktoré prvé vytlačilo partitúry Mozarta, Beethovena a iných. Pred pekárňou a kaviarňou v mestskej štvrti Lauterborn je osem stolíkov a 32 stoličiek. Občas tam počúvam rozdané karty rečí. Sú dni, že pri každom stolíku je iná hra. Pri prvom: „Jak krásně je dnes v Praze.“ Od Arabov, Parsiov, Kurdov slová iba vyzobávam, z arabčiny Krankenkasse, z turečtiny Finanzamt, ale melódiu Turkov a Kurdov už rozoznávam. Slovanské je mi blízke. Mladej Ruske, ktorá sa prihovára dcérke, rozumiem. „Charašo, v Znajke budeš.“ Znajka je ponuka sídliskového centra – vyučovanie, aby deti Rusov nezabudli ruštinu. Ponukou je i lacný obed pre seniorov vo štvrtok. Heslo: Spolu je lepšie ako osamote. „On jest dupa,“ veď vieš, o kom je reč, prihovára sa mi mladý muž z poľskej farnosti. Aj Taliani, Portugalci, Španieli, Chorváti majú svoje farnosti. Máme mešity a synagogu a občas, prinajmenšom raz do roka sa ľudia rôznych vyznaní stretajú. Bez obáv sa žije v meste, bez strachu z prišelcov. Vediamo, na Talianov vedľa som takmer zabudol. Pri ôsmom stolíku si rozprávajú vtipy hluchonemí. Usmievam sa. Súvislosti spočiatku nesúvislé sa skôr či neskôr stávajú samozrejmé. Mesto s toľkými obyvateľmi ako moje rodné mesto v mojom detstve. Mesto, v ktorom sme akoby náhodou zakotvili, si nás vybralo. Dnes je iba každý štvrtý Bratislavčan skutočne Bratislavčan. Priniesli bryndzu, oštiepky, parenice i všeličo iné. Mnohí, po aklimatizácii, odputovali ďalej na západ. No a čo.
|
Obálka
čísla:
ISSN 1336-4316 Obsah
čísla:
|
|
|