| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)
| |
<<
späť na Fragment ročník 1991, číslo 10
Dušan Mitana
Keď kvitli šibenice
(balada)
1. Mladý Socha sa 13. marca 1989 dozvedel (z dobre informovaných zdrojov, ktoré nechcú byť menované), že jeho otec naozaj bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Zaslúžilý člen KSČ starý Socha však nevelil partizánskemu odriadu, ale pohotovostnému oddielu Hlinkovej gardy.
2. Mladý Socha sa o mesiac po tejto informácii prebudil (o pol jedenástej predpoludním) a zistil, že starého Sochu bytostne nenávidí.
3. Mladý Socha sa v predvečer 45. výročia SNP definitívne rozhodne: už mám toho po krk! Jari, leta, jesene i zimy – otec zaplatí za svoje viny! Odsudzuje ho na hrdelný trest.
4. Mladý Socha sadne do autiaka a odvezie sa na otcovu chatu, ktorá je teraz jeho ateliérom. Momentálne pracuje na diele k 50. výročiu SNP – partizán mal mať otcovu tvár.
5. Mladý Socha prichádza do chateliéru. Peši. Autiak zaparkoval pred susedným bungalovom. (Aby zmiatol stopy, prirodzene.) Prehľadá všetky skrýše, nájde štyri piksle. (Slovo piksľa miluje aj starý Socha.) V predsieni stojí vedro z umelej hmoty, s odtlačkami špinavých, mastných prstov. Do pivového pohára, ktorý šlohol v dôverne zapľuvanej krčme naberie odstatej, zaprášenej vody – nechce skoncovať s otcom opitý.
6. Prší, z ťažkých sivých mračien, vonku, za oknom. Hora hučí, partizán bojuje. Aj príroda plače.
7. Mladý Socha likviduje obsah všetkých skrýš. Nechutí mu, ale statočne urobí tri piksle. Pri pohľade na poslednú piksľu je mu do plaču a na grcanie. Poslednú piksľu nechce ani načať, ale pozná sa – keby starého nepotrestal, prestal by si vážiť sám seba. Tb rozhodne nemôže risknúť, má predsa svoju hrdosť a právo na pomstu. Oči pomaly odchádzajú. Ledva vidí na veľké plátno
– už ho zrejme nedokončí. Dielo má názov obyčajný, ale originálny: Mŕtvy partizán. Aj uši sú už na odchode – ledva počuje jednotvárne bubnovanie dažďových kvapiek na strechu chateliéru.
8. Mladý Socha napokon zmobilizuje všetky rezervy a úspešne zlikviduje aj štvrtú piksľu. Posledné tri tablety nevládze prehltnúť, musí ich rozdrviť na prach. Prestrie na stôl vlaňajšiu Pravdu, ako drvič použije bustičku Gustáva Husáka, dielko starého Sochu. Ozajstná busta stojí – ako živá – na významnom mieste, ale kde, to nevie ani sám starý Socha. Národný umelec starý Socha si už nepamätá (teraz sme indiskrétni), koľko prezidentov a iných detí splodil – potĺkajú sa po celej republike. V nadživotnej veľkosti.
9. Prší. Hora hučí, ale darmo. Partizán nereaguje. Darmo búši dážď, darmo párajú blesky brucho neba, darmo hromy bijú – partizán je zrejme niekde inde.
10. Na plátne leží iba osamelá šibenica. Partizán žije iba v hlave a skicári mladého Sochu, ktorý však predčasne odchádza zo scény, A čo robí mŕtvy partizán, ktorý sa ešte nenarodil? Mlčí? Kričí? Kvíli? Mlčky kričí nenarodený partizán, mlčky kvíli mŕtvy partizán,
11. Mladý Socha začuje volanie prázdnej šibenice. Zapije prach slzami a ostatkom zaprášenej vody, nech to má už z krku. Prázdnu piksľu s podtitulom JED NA POTKANY odhodí len tak na dlážku. Nech starý vidí, koho stráca.
12. Mladý Socha podíde k svojmu nedokončenému dielu, zdvihne šibenicu ležiacu na dlážke, oprie ju o stenu. Je to pekná šibenica, solídna, realistická – vyzerá ako živá. Vidno, mladý Socha si dal záležať, drevo možno priam ohmatať, to drevo priam dýcha. Vďaka metóde socialistického realizmu šibenica nepôsobí pesimisticky, ojojój, to nie je šibenička, ale rozkvitnutá čerešnička, len na ňu vyliezť a pohojdať sa na konári.
13. Mladý Socha neodolal márnivému vábeniu kvitnúcej šibenice. Pochopil – osud sa naplnil, v živote už nemá čo robiť. Toto je jeho majstrovské dielo, treba ho však dokončiť. Štyri piksle by zrejme stačili, ale pre istotu prehodí povraz cez konár. Nech starý vidí, hneď od dverí, akého stratil geroja. Jedával striedmo, jeho talent bol subtílny, drevo vydržalo.
14. Mladý Socha povieva na konári šibenice, chvíľu šliape vzduch, náhle sa však načisto upokojí. Pomsta je dokonaná. Starý Socha je už sirotou a ešte o tom ani nevie.
15. Mladý Socha sa prebudil mŕtvy, visel na klinci s kravatou na krku. Bolo po daždi, v boroviciach šumel južný vietor.
16. Na synových skicách mal mŕtvy partizán otcovu tvár. Starý Socha na chvíľu zaváhal, keď mu navrhli, aby dokončil synovo dielo. Napokon však neodolal pokušeniu a splnil svoju stranícku povinnosť. Syn zhotovil šibenicu, otec obesil partizána. Autoportrét starého Sochu dnes visí na klinci v okresnej galérii mesta S. pod názvom Pocta otcovi. Podpis: mladý Socha.
17. Mladý Socha visí na klinci, nad horizontom času, vo vesmírnom prievane a pozoruje otca, ktorý socha a socha a socha. Včera vysochal Andreja Hlinku, dnes Jozefa Tisu, zajtra vysochá nového slovenského Prezidenta. Hlavu má už vysochanú. Tvár vysochá v piatok popoludní.
18. Mŕtvi visia na klincoch, živý Socha socha. Plní si svoju vlasteneckú povinnosť. Tak to chodí.
| |
Obálka
čísla: Konrad Becker
Obsah
čísla:
Abraham Moles
Umělec a intelektuál ve valící se společnosti
s. 3
Viedenský expresionizmus
s. 22
Dušan Mitana
Keď kvitli šibenice
s. 47
Šesť otázok pre Dušana Mitanu
s. 50
Štefan Semjan
Nedal som ti ranu
s. 56
Andrej Blatnik
Kjótó
s. 59
Joyce Mansourová
Trhliny
s. 69
Jindřich Chalupecký
Konec lehkomyslnosti
s. 76
Patablok
s. 82
ANKETA 1991
s. 114
Ivan Diviš
Nevyhnutelná solidarita
s. 127
RECENZIE – POZNÁMKY
Pavel Matejovič
Most nad Léte – Ján Johanides: Previesť cez most
s. 131
Martin Kasarda
A. B... Z – Egon Bondy: Invalidní sourozenci
s. 132
Jiří Blažek
Zbabělci... – Josef Škvorecký: Zbabělci
s. 133
Tomáš Hrivnák
Plač a škrípanie zubami
s. 135
Oleg Pastier
Na okraj
s. 136
Skelety a silhouety
Jiří Olič: Čuk a Gek
s. 137
36 x podľa Prousta
Ivan Csudai
s. 138
Slawomir Moržek
Jakmile nás mlátí
s. 139
Amnesty International – december 1991
s. 141
J. M. Bocheňski
Stručný slovník filozofických povier
s. 143
|
