|
Fragment
ročník 1992, číslo 1
Mladá tvorba
Barbara
Pribylincová
GOLEM,
ŽANETA, JA
Golem,
môj dedko a pedagóg si vzal nado mnou patronát.
Golem má už dvadsaťsedem rokov a je podstatne skúsenejší ako ja. Preto
zvykne občas machrovať.
Golem je neobyčajne mrzký, ale to asi nie je také dôležité.
Niežeby som aj ja bola taká, to teda vôbec nie, ale mám kamarátku prostitútku.
Volá sa Žaneta a má iba málo rokov. Je s ňou sranda a všeličo vie.
Golem má iba dvadsaťsedem rokov a už má v brade šedivé vlasy. Asi preto,
že veľmi veľa číta. Potom veľmi veľa vie. Ja toho ešte toľko neviem,
som mladá, a preto ma Golem rád poučí.
Žaneta
zvykne hovoriť zaujímavé veci. Napríklad niečo o rukách a nosných dierkach.
Golem
mi nič neverí. Ani to o Žanete. Myslí si, že som malá a že si iba, vymýšľam.
Žaneta
má ešte málo rokov. Mama sa o ňu bojí, a preto nemá cestovný pas. Ja
už mám cestovný pas.
Neviem
prečo mi Golem nič neverí a myslí si, že všetky dievčatá sú rovnaké.
Áno, Žaneta,
požičiam ti môj cestovný pas, hovorím, ale niečo za to chcem. Žaneta
povedala, že no tak dobre, a zapísala si Golemovo číslo.
Žaneta
už telefonovala s Golemom a Golem sa celkom teší. Golem by nemal toľko
mudrovať.
Veľmi
si želám, aby im to vyšlo. Zapadnú do seba ako matica a skrutka. Len
Žanetu som trochu oklamala. Keď sa ma pýtala na Golemove ruky a nosné
dierky. Chudera Žaneta.
Už je
to tu. Žaneta sa na mňa nahnevala. Vedela som to.
A Golem
skonštatoval, že z mojej kamarátky určite ešte neubudlo. Inak by mu
neušla.
Golem
je naozaj mrzký a stále mudruje. Nemôže si nájsť priateľku. Ja nemôžem
byť jeho priateľkou. Verím na zipsy.
Napadlo
mi, že by som mohla zavolať jednej kamarátke, z ktorej ešte neubudlo.
Mudruje tak ako Golem. Možno by sa k sebe hodili. Niečo už vymyslím.
Možno vznikne zips. Jedinečný v čase a priestore.
LUNAPARK
A KOLOTOČE
l/
Začal sa nový školský rok. To sa stáva, keď má človek štrnásť rokov.
A Daniela zbadala Pehavého nosa. Čo s takým Pehavým nosom? Odkiaľ to
má Daniela vedieť?
Zazvonilo. Daniela si sadla vedľa chlapca, čo vyzerá ako kus pravouhlého
nábytku. A ten sa jej opýtal, prečo si sadla práve k nemu. Daniela povedala,
že nevie, a začala si kresliť. Vajcová hlava, povedal chlapec, čo vyzerá
ako kus pravouhlého nábytku. Daniela povedala, že to nie je vajcová
hlava, ale že to bude krásna mladá dáma.
BETÁKOVCI
sú taká veľmi čudesná rodina. Žijú v malom meste, hneď pri rieke. Je
to naozaj veľmi čudesná rodina. Taká vznešená.
Mladé dámy, medzi nimi aj Daniela, chceli pôvodne žiť v guli. V takej
voňavej guli, ktorá vonia podobne ako Cabotine alebo ako Vent-Vert.
Lenže také niečo je jednoducho nerealizovateľné. Inak tá guľa mala byť
mimo chaosu. Ale také niečo je fakt veľmi ťažko realizovateľné.
Nakoniec si našli na lúke taký dom na drevenej nohe, do ktorého sa lezie
rebríkom. Všetko si tam povyzdobovali. A to len a len kvôli tomu, že
ich myšlienkový obzor sa začína tam, kde iným sa ešte len končí, a niekedy
je medzi tým stále veľká medzera.
Chudera Gálusová. Ak by náhodou niekoho zaujímalo, ako vyzerá Gálusová,
tak vyzerá ako Daniela vo vianočnej ozdobe. „Gálusová – vianočná ozdoba!“,
kričí Daniela.
Ale je to fajn baba.
2/
Chlapec, čo vyzerá ako kus pravouhlého nábytku je veľmi ironický. Ale
je to Danielin kamarát. Bráva ju so sebou na ryby. Potom mu Daniela
drží udicu a iné rybárske potreby.
A Pehavý nos? Čo s Pehavým nosom? Daniela nevie, čo s Pehavým nosom.
To sa stáva, keď má človek štrnásť rokov.
BETÁKOVCI
sú veľmi čudesná rodina. Taká vznešená. Žijú v rodinnom dome.
Chudera Gálusová.
Totižto na tej guli bolo okno – zázrak a v ňom sa objavila Gálusová.
Povedala, čaute baby, nikto sa na mňa nelepí, musím si s tými vlasmi
niečo urobiť. Potom sa skĺzla. Chudera Gálusová. Náhodou je to fajn
baba.
3/
Hľadala som šťastie na čiernom chodníku
Hľadala som pieseň v zelenom spevníku
Tá moja pieseň ti pripomenie belasý záliv, tisíce hviezd...
Tíško sa stráca ružová chvíľa,
Pár krásnych sníčkov, zákruty ciest...
Túto básničku nenapísala Daniela.
„Máte dobré a pracovité deti,“ povedala veštkyňa pani BETÁKOVEJ ako
ju držala za ruku. Pani BETÁKOVÚ to neprekvapilo.
Daniela
a ostatné mladé dámy často usporadúvajú večierky.
V tom domčeku na lúke, čo si ho už vyzdobili.
Rozprávajú sa o všeličom a pijú zvláštny bylinkový destilát. Nakoniec
sa vždy vyzdobia takými kvetmi. Hovoria im, že kvety mozgu.
Chudera Gálusová.
4/
Daniela nevie pochopiť, prečo sa chlapec, čo vyzerá ako kus pravouhlého
nábytku, jej aj ostatným mladým dámam stále posmieva.
Ale je to jej kamarát. Chodia spolu chytať ryby.
A Pehavý nos? Čo s Pehavým nosom? Daniela nevie.
To sa stáva, keď má človek štrnásť rokov.
BETÁKOVCI sú strašne vznešená rodina.
Pozvali Danielu na návštevu. Ó, taká česť.
Chudera
Gálusová. Mladé dámy ju ešte nikdy nepozvali na večierok. Chlapec, čo
vyzerá ako kus pravouhlého nábytku, to nevie pochopiť.
5/
Daniele sa skončil školský rok. Už má pätnásť. A ten Pehavý nos? Daniela
nevie.
Ach BETÁKOVCI,
ach BETÁKOVCI!
Pozvali Danielu na prázdniny. Taká česť.
BERTRAND je osemnásťročný syn pán BETÁKOVEJ a pána BETÁKA. Taký vznešený.
Čo je Pehavý nos oproti BERTRANDOVI?
A Pravouhlý nábytok? Pravouhlý nábytok je Pravouhlý nábytok. Čo tam
po Pravouhlom nábytku.
A BERTRAND? BERTRAND je BERTRAND. Ovláda pätnásť druhov tancov, teda
tancuje ako diabol.
6/
To sa stáva, keď má človek pätnásť rokov. V osemnástich sa to už nestáva.
Už je to tak. A je to kruté. BERTRAND je asi hlúpy.
A taká vznešená rodina.
7/
Začal sa nový školský rok. To sa stáva, keď má človek pätnásť rokov.
„Daniela
sa nám cez prázdniny asi zaľúbila," povedal chlapec, čo vyzerá ako kus
pravouhlého nábytku. Daniela mykla plecom.
A čo s Pehavým nosom? Pehavý nos je Pehavý nos. Daniela nevie. Pehavý
i nos je strašne ďaleko.
Daniela
usporiadala večierok. V tom dome na lúke. Samé mladé dámy.
Chudera Gálusová, vianočná ozdoba, opäť nebola pozvaná. Ale bol pozvaný
chlapec, čo vyzerá ako kus pravouhlého nábytku. Lenže toho si mladé
dámy, vyzdobené zase tými kvetmi, všimli až okolo polnoci. Sedel na
strome, čo vyrastá zo strechy domu. Aj on bol asi mimo chaosu.
Mladé dámy sú zvedavé. Aj ony chceli byť na tom strome. Chlapec, čo
vyzerá ako kus pravouhlého nábytku, im kýval.
Chudera Gálusová. Čo s ňou? Vianočná ozdoba.
Daniela
mykla plecom. Čo vlastne chce?
Jana
Beňová
Dve básne
GAGARINOVI
Možno
keby IKAROS
LETEL normálne
nie PRIHLBOKO
nie PRIVYSOKO
ale v
MEDZIACH
DOLETEL by BEZPEČNE
a vzápätí by ZABUDOL
že NIEKEDY
LIETAL
(Z
cyklu O Laure)
Ivanovi
Ešte skučím
a načúvam...
až kým sa
nezašpiním vo vetre.
Až kým
sa NEPOTRHÁM
Až kým ma NEUKRADNÚ
Až kým ma NESNÍMU
Kým NEVYBLEDNEM
a kým ma niekto
NEZASTELIE
do postele...
OMYLOM...
vlajku
zo štátnikovho mercedesu.
| 
