|
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
| |
Fragment
ročník 1992, číslo 2
David Albahari
Dotkni sa mi kolena
Počúvaj
ma dobre, povedala, chcem, aby si ma dobre počúval.
Počúvam ťa, povedal som.
Keď ti poviem, aby si zatvoril oči, chcem, aby si zatvoril oči a aby
si ich už neotával. Otvoríš ich až keď ti poviem, že ich máš otvoriť.
Je ti to jasné? To poznám, povedal som, čítal som to u Valéryho.
Jebeš Valéryho, povedala, a jebeš aj celý svet, ak si myslíš, že celý
svet je napchatý v knihách. Toto nie je Valéry, toto som ja.
Jasné, povedal som.
Zatvor
oči, povedala.
Zatvoril som ich.
Mlčala.
Čo teraz? povedal som.
Neotváraj ich, povedala, neotváraj ich.
Načúval som: nepočul som nič. Potom som pocítil ľahký dotyk na chrbte
ruky.
Je to moja ruka? spýtala sa.
Zaváhal som. Odkiaľ to mám vedieť?
Pokús sa to rozoznať, povedala.
Stisni ma, povedal som, potom to budem vedieť.
Nie, povedala, musíš to zistiť takto.
Znovu som pocítil dotyky, ale už to nebolo na chrbte ruky.
Tak, povedala, čo je to?
Plniace pero, povedal som.
Udrela ma po hlave, predpokladám, že napoly zovretou päsťou.
Zatvor oči, povedala, zatvor oči.
Ty si švihnutá, povedal som, vieš o tom?
Viem, povedala. Zatvor oči.
Druhý raz ma aspoň upozorni. Rád by som videl svoju smrť.
Začneme odznovu, povedala. Zatvoril si ich?
Dotyk, ak to bol dotyk, bol teraz celkom iný. Pocítil som ho na pleci,
potom na koži na krku.
To nie je to čo predtým, povedal som. Toto je niečo iné.
Učíš sa, povedala.
Keď poviem nôž, povedal som, neudrieš ma?
Nie.
Nôž, povedal som.
Udrela ma päsťou.
Zatvor oči, povedala.
Vôbec som ich neotvoril.
Teraz pozor, povedala.
Sústredil som sa a čakal som bodnutie, ale dotyk sa zmenil na dlhý ťah
po koži. Začal sa niekde pod bradou a skončil bohvie kde.
Mlčal som.
Čo je? spýtala sa.
Rozrezala si mi ústa, povedal som.
Rozrežem ti aj srdce.
Ty si blázon.
A ty?
Dotkni sa ma, povedal som. Dotkni sa ma ešte raz.
Dotkla sa mi kolena. Zdalo sa mi, že sa ma dotýka súčasne tisíc ihiel.
Čo odo mňa čakáš? povedal som.
Čakám, že vieš, povedala.
Ako to mám vedieť, povedal som, keď sa nesmiem pozerať?
Je to Valéry?
Nie.
V tom prípade, povedala, sa sústreď a niečo predsa len uvidíš. Znova
som pocítil dotyk – na čele, potom na okraji nozdier – ale možno sa
ma to už nedotýkala ona.
Čo vidíš? naliehala.
Vidím bránu, povedal som. Po chvíli som zopakoval: Vidím bránu. Mlčala.
A ty? povedal som. Čo vidíš ty?
Preložil
Karol Chmel.
| |
Obálka
čísla:
Kresba archív
Obsah
čísla:
Lubomír
Martínek
Úkrok stranou
s. 3
Gabriel Levický
Dve básne
s. 28
Pro Helvetia na Slovensku
s. 29
Literatúra zo Švajčiarska
s. 32
Miroslav Červenka
Básne
s. 96
David Albahari
Dotkni sa mi kolena
s. 99
Archív
Nicolas Tertulian: Když se heideggerovská rozprava mění v politický
postoj?
s. 102
Bronislaw Geremek
A čo so strednou Európou?
s. 113
Ivan Diviš
Euroamerická civilisace
RECENZIE – POZNÁMKY
Pavol Lukáč
Slúž iným
(Nikolaj Berďajev: Pramene a zmysel komunizmu)
s. 125
Pavel Matejovič
Kotolnícka odyssea
(Peter Pišťanek: Rivers of Babylon)
s. 126
Martin Kasarda
Fu, Fu a Fu – Ivan Wernisch
s. 128
Braňo Just
Perestrojka čiže prestrojenie
s. 129
Skelety a silhouety
Jiří Olič: Stráta křištálového kusu
s. 130
-gp-
Časopisecký monitor: Revolver revue, Proglas
s. 131
-gp-
Knižný monitor
s. 131
Oleg Pastier
Na okraj
s. 132
36 x podľa Prousta
Pavel Hrúz
s. 133
Slawomir Mrožek
Osmy deň
s. 134
J. M. Bocheňski
Stručný slovník filozofických povier
s. 136
|