|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page) 
|
Fragment
ročník 1992, číslo 2 Peter
Pišťanek: Rivers of Babylon Kdesi som čítal, že podľa sociologických výskumov je v hierarchii ľudských hodnôt na prvom mieste potreba tepla, na druhom potreba sýtosti a na treťom potreba sexu. A práve tu zrejme väzí tajomstvo úspechu mocných, ktorí ich vedia vhodným spôsobom dávkovať, stačí len nespratníkom priškrtiť prívod niektorého zo životodarných zdrojov, a vzápätí sa im obeť poddá i bezbrehou poslušnosťou. Ak sa okrem toho tieto potreby vhodne skombinujú a odstránia rušivé podnety ako láska, duša, svedomie a podobne, môže vzniknúť zaujímavý ľudský hybrid, kríženec, alebo presnejšie bastard, nazvime ho novým človekom – homo sloventicus – ktorého naši majstri žiarivých zajtrajškov toľké roky túžobne očakávali. Je tu! Spisovateľ Peter Pištanek ho stretol vo veľmi inšpirujúcom prostredí jednej (medzi nami bratislavskej) kotolne, aby sledovala jeho zrod, genézu nášho súčasníka (ešte dnes počujem to volanie po veľkom spoločenskom románe), veď svet je už raz tak zariadený, sláva moc a peniaze patria silnejším, a on, Rácz, nám to i dokázal: z obyčajného kuriča sa stane v priebehu niekoľkých mesiacov obávaný vládca podsvetia, s rafinovanou jasnozrivosťou odhalí systém fungovania moci (pozri vyššie), podmaní si svoje okolie, vytvorí vlastné zákony, kráča skrátka s duchom doby a nič ho už nezastaví... Kotolňa raz určite vstúpi do análov dejín, veď tu sa zrodilo to veľké, čo zvrátilo koleso dejín (keď už nie zvrátilo, tak aspoň vykĺbilo), a tu sa zrodila i životná kariéra dnes už pána Rácza, úspešného podnikateľa, ktorý to vďaka svojim muskulárnym, geniálnym a genitálnym dispozíciám dotiahol až tam, kde zaplesá nejedno popeniazochbažiace srdce našinca. „Babylon! (...)
Hosana, aj, vravím vám, koniec príde! Ešte je čas kajať sa! (...) Ja
som z boha! Pán sa mi zjavil. (...) Zahoďte špinavé papieriky, lebo
koniec je blízko. Aj, tak vám vravím, vody Babylonu sa veľmi rozvodnili
a páchnu hriechom! Boh príde a strese Sodomu!“ To je hlas Fredy Špáršvajna
jurodivca, strážcu parkoviska, ktorý na okamih precitol a v mystickom
vytržení hlása slovo Božie a zvestuje apokalypsu. Potom tu ešte stretneme
zopár kuriev, cigánov, estébákov vexlákov a intelektuálskych darmožráčov,
nán tak známe postavičky zo známeho mesta, ale nie a nie natrafiť na
kultúrny a vzdelaný národ, ako si v slabej chvíli zafilozofoval Švéd
Hurensson (chudák, už je po smrti): „Tento malý národ s umelo hypertrofovanou
a nepochopiteľnou národnou hrdosťou je národom nepochopených a svetom
zneuznaných géniov, dumá. Všetci sa cítia byť niečím lepším, ako by
sa na prvý pohľad mohlo zdať(...) Nepochybuje o tom, že tento národ
netvoria iba paraziti a hlupáci, ale i statočne a inteligentne pracujúci
ľudia. Vtip je však v tom, že on, Hurensson, sa s nimi ešte nikde nestretol
a nestretol sa ani s dákou známkou ich existencie. Na to sa však môže
vysrať(...)“ Takto sa veru do Európy nedostaneme, páni, autor podáva
nepravdivý obraz o Slovensku, miesto toho, aby prezentoval kultúrne
tradície nášho národa, vyžíva sa v morbídnostiach, jeho text skĺzava
do vulgárností, neuvedomuje si, že ľudia dnes potrebujú predovšetkým
pozitívne impulzy, niečo, čo by im pomohlo orientovať sa v bludisku
skazenej civilizácie, miesto toho len znôška jedovatých slín, ktoré
autor pľuje na slušných čitateľov, uráža ich estetické cítenie, znižuje
človeka na úroveň zvieracieho tvora, naturalisticky popisuje pohlavný
styk a iné nechutné scény plné zvráteností, jeho jazyk je jazykom mestskej
spodiny, argot prostitútok, povaľačov, kaukliarov a vyvrheľov, fuj,
to nemá nič spoločné s literatúrou, to je škandál! – už počujem rozhorčené
hlasy strážcov morálnej čistoty a niektorých literárnokritických koryfejov,
apologétov jazykového purizmu. Ale literatúra si nakoniec aj tak urobí
svoje. A Peter Pištanek to vie, a preto sa môže na to vysrať.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|