|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 1993, číslo 1 Pán profesor, v revue Střední Evropa bol nedávno publikovaný článok o projekte podunajskej federácie, ktorú by tvorili Česko-Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko. Tento projekt je určitou modifikáciou bývalého Rakúsko - Uhorska. Sú takéto zoskupenia zmysluplné, alebo je realistickejšie zjednotenie celej Európy? Ja som prívržencom celoeurópskej únie. Zoskupenie, ktoré spomínate, môže mať dva aspekty. Ak by išlo o isté regionálne zoskupenie v rámci Európy, bolo by to bezproblémové. Tieto krajiny evidentne spája spoločná história a kultúra a určite majú svoje nezameniteľné miesto v Európe. Ak by však malo ísť o vytvorenie bloku, ktorý by sa chcel dištancovať od spoločnej Európy, nebolo by to rozumné ani užitočné. To, čo sa historicky nazávalo "Mitteleuropa" nezanechalo dobré spomienky. Muselo by to byť teda niečo nové, niečo, čo by bolo neoddeliteľnou súčasťou celej Európy. Aký je váš názor na Maastrichtskú zmluvu? Je reálna pre krajiny, ktoré sa len nedávno vymanili z totalitného komunistického systému? Už som povedal,
že som nekompromisným zástancom Maastrichtskej dohody. Myslím si, že
Maastrichtská dohoda je užitočná a dobre pripravená. Ale Maastrichtská
dohoda má stanovené dôležité a ťažko meniteľné ciele: sú to ciele politické
a menové. To je pokrok a predpoklad pre budúcu skutočnú Európu. Je
jasné, že Európa, ktorú je nevyhnutné vybudovať, má byť pluralistická
a rôznorodá, v ktorej bude mať svoje dôležité miesto história a kultúra.
Pokiaľ ide o krajiny, ktoré sa len
nedávno oslobodili od komunizmu, je jasné, že nebudú môcť okamžite vstúpiť
do Európy tak, ako je definovaná Maastrichtskou dohodou. Ide najmä o
dôvody ekonomické. Ale táto dohoda, a to je jeden z jej kladov, necháva
týmto krajinám otvorené dvere. A je nás veľa, ktorí si myslíme, že Európa
bude Európou až vtedy, keď do nej týmito dverami tieto krajiny vstúpia.
Aký je váš názor na vstup umelcov, spisovateľov do aktívnej politiky v postkomunistických krajinách? Viete, že tu je istá historická tradícia. V strednej a východnej Európe má inteligencia tradíciu politicky konať rôznym spôsobom. Ale ak politická aktivita intelektuálov, umelcov smeruje k politikárčeniu, môže to byť pre spoločnosť nebezpečné. Intelektuáli a umelci stratia svoju jedinečnosť, teda schopnosť byť predovšetkým intelektuálmi a umelcami. Úloha intelektuálov a umelcov je predovšetkým kultúrna a morálna. Preto zohrali takú dôležitú úlohu v odpore voči totalitnému komunistickému režimu a pri zrode demokratických štátov v strednej a východnej Európe. Niesli so sebou kultúrne a morálne svedectvo. A túto schopnosť morálnej prítomnosti by si mali zachovať aj naďalej. Musia sa však mať na pozore, aby neboli vtiahnutí do neplodného politikárčenia. Pán profesor, v uplynulých rokoch sa na Slovensku prekladali francúzski autori dosť náhodne alebo podľa ideologického kľúča. O tejto významnej európskej literatúre máme preto dosť skreslený a fragmentárny obraz. Čo by sme, podľa vás, mali zo súčasnej francúzskej literatúry prekladať prednostne? To je veľmi ťažká otázka. Pri výbere je nevyhnutné nerešpektovať mocenské a ekonomické tlaky. Je treba sa vyhnúť zvrátenosti módnych smerov, ktoré preferujú médiá. O vkuse masmédií vieme svoje. Výber autorov a titulov by mali robiť skutoční odborníci na literatúru, umenie, históriu a filozofiu. Popri komerčných vydavateľoch sú na západe aj vydavatelia, ktorým ide predovšetkým o kvalitu a kultúrne hodnoty. Tak isto je to aj u vás. A práve oni by mali zohrať rozhodujúcu úlohu i keď sa určite nevyhnú ekonomickým tlakom. Určite sa nájde dosť kvalitných autorov na prekladanie. Z filozofov by som spomenul Michela Foucaulta a v Česko-Sloven-sku už známeho Jacquesa Derridu. Určite by mali byť preložené práce Claude Lévi-Straussa a Marca Augera a jeho manželky Francoise Hértier-Augerovej, ktorá prebrala po Claude Lévi-Straussovi katedru v College de France. Z historikov sú to veľmi zaujímavé práce mediavelistu Georgesa Dubbyho a Jeana Deluemeaua, ktorý napísal vynikajúce diela o pocitoch strachu v stredoveku a dnes. Vašej pozornosti by nemala uniknúť kniha historika Jean-Claude Schmidta o dejinách gesta "La raison des gestes". A potom je tu ešte jedna veľmi dôležitá oblasť: poézia. Pri súčasnej kríze románu a divadla je poézia absolútne neodmysliteľná v každej spoločnosti. Je potrebné podporovať obojstranné preklady poézie, ich znalosť je nevyhnutná. Ja viem, básne sa ťažko prekladajú, ale je oveľa viac dobrých prekladateľov poézie ako iných žánrov. Preložené básne preto zostávajú verné originálu. Pán profeosor, v jednej zo svojich prednášok hovoríte: "Stredoveký človek bol futbalovou loptou v zápase medzi mužstvami anjelov a diablov." Nezdá sa vám, že sa človek dnešnej modernej epochy stal loptou, do ktorej kope len jedno mužstvo - mužstvo diablov? Áno. Aj ľudia v stredoveku mali dojem, že mužstvo diablov bolo silnejšie. Tento pocit nie je nový. Spoločnosť vždy intenzívnejšie prežíva pocity zla, nešťastia a strachu. V dvadsiatom storočí bolo tých diablov v Európe dosť. A aj dnes sú tu malí diabli, ktorí vystrkujú rožky. Ale neviem, či možno uvažovať v termínoch ako "mužstvo dobrých a mužstvo zlých". Skutočnosť je oveľa komplexnejšia. Nemali by sme si zúfať a neustále myslieť na to, že sme vydaní napospas diablom. Môžeme sa brániť. Diabli, nech sú akokoľvek zlí, nikdy nie sú neporaziteľní. Môžeme a musíme nad nimi zvíťaziť. Musíme zabrániť tým, ktorí by chceli Európu znovu zavliecť na cestu bezprávia a násilia. Musíme pokračovať v odpore. Pre intelektuálov a umelcov je to povinnosť! Rozhovor s profesorom
Jacquom Le Goffom sa uskutočnil vo Francúzskon inštitúte v Bratislave
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|