| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1993, číslo 2
Bora
Ćosić
Markíz v pekárni
Markíz nemá rád chlieb. To tvrdí Roland Barthes, berúc do úvahy, že
u de Sada je chlieb protirečivý znak, zároveň morálny i nemorálny.
Táto nákazlivá zmes vody a múky, upozorňuje aj na ďalšiu markízovu
nerozhodnosť - keď nevie, čo si počať so svojím telom, hypertextualizovaným,
pretvoreným viac než čokoľvek iné v intelektuálnej svetovej histórii,
na čítanie. Chlieb teda nie je motív pre štúdium erotomana, aj keď stredovekí
mnísi, vyrábajúci pierka v podobe písmen, už chlebom pomerne dobre písali,
a de Pisiov obraz z roku 1923, s obrovským falusoidným sendvičom, vztýčeným
na celú výšku plátna, "píše" práve to, čo by markíz rád čítal.
Chlebu, zapojenému do telesného systému aj ďalej pripadá ponižujúce
martýrium, oficializované cirkevnou inštitúciou hostie; Ježiš, rozdelený
na kusy chleba (potrhaná rúška Veroniky), akoby sa ocitol vo Filozofii
v budoári. Teraz je prítomnosť Boha, rozštvrteného a umiestneného
do fragmentu priestoru, ako vraví Merleau-Ponty, prenesená k
tým, ktorí jedia posvätný chlieb, a ktorí takto majú to pocitové
- a pocit je doslova prijímanie. Istá náhodná jednotka sa tu premieňa
na svoju vlastnú ideu, a pocitovo - mechanický čin sa mení na symbolický
a metaforický proces. Už nejestvuje "chlieb každodenný", ale nejestvuje
ani "telo Kristovo" - a tak sa v samom strede tohto pekárskeho hlavolamu
objavuje antitelo a protichlieb, teda hostia. Markíz je zhnusený telom,
ktorému venuje toľké potešenie, lebo oni nie je len samo sebou: jestvuje
totiž nejaký ďalší subjekt podo mnou, vraví ten istý Merleau-Ponty,
pre ktorý existuje nejaký iný svet viac než som ja tu - svet, ktorý
si v ňom označil svoje miesto. Tento zotročený alebo prirodzený duch
- to je moje telo, teda to isté telo Lacanovho dieťaťa, ktoré pre
svoje telo, ešte stále nepochopené, nachádza druhostupňový zmysel, tam,
v zrkadle. Pokúšajúc sa vpliesť svoje vlastné ustálenie do istého
generálneho projektu, chcelo by dieťa-markíz len to, aby sa vyprodukovalo
ako plod vlastného zmiešania, vlastnej zmesi. Inšpirátor konečnej objektivity,
vo svojej cele žijúci o chlebe a o vode, nepristane na skutočnosť, že
chlieb jeho diela bol zamiesený ktovie kedy predtým, nemôže sa zmieriť
s tým, že on sám má byť otrokom zmyslu akéhosi cudzieho zákvasu. Zahľadený
do chleba ako do šošovky, ako do zrkadla a ako do pestrofarebného aspiku
sveta, markíz konštatuje nenávisť voči tejto knihe svojho osudu, upečenej
na čítanie.
Preložil
Karol Chmel
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Mexické ľudové drevoryty a vystrihovačky,
B. K. S.
Obsah
čísla:
Dominik Tatarka
s. 2
Erika Podlipná
Koláž
s. 4
Josef Mlejnek
Básne
s. 9
Adam Zagajewski
Neopísateľný cynizmus poézie
(Eseje, básne a rozhovor)
s. 17
Paľo Bohuš
Jogging svätej Genovévy
s. 31
André Pieyre de Mandiarques
Druhý Belvedér
s. 36
Octavio Paz
Tri eseje
s. 46
André Pieyre de Mandriarques
Orol alebo slnko?
s. 59
Antonin Artaud
Dve eseje
s. 62
Enrique M. Butti
Jestli jsem tě potkal, tak se na to nepamatuju
s. 69
Rozhovor s Jurajom Raýmanom
s. 73
Juraj Raýman
Vystúp z tieňa svojho tieňa
s. 77
B. K. S.
s. 82
Julian Ragozinski
Několik úvah o čtení intimních sdělení vůbec a Juliena Greena zvláště
s. 97
André Gide v zrcadle deníku Juliena Greena
s. 105
Julien Green
Deník
s. 109
Ján Patarák
Povesť o čiernom holubovi
s. 138
Ivan Diviš
Humor
s. 145
RECENZIE - POZNÁMKY Pavel Matejovič
História v kocke - Ivan Kamenec: Slovenský štát
s. 148
Jiří Blažek
Komunizmus je povaha - Milan Kundera: Směšné lásky
s. 149
Ivan Kadlečík
Tajná správa spod hladiny - Milan Nápravník: Na břehu
s. 151
Martin Kasarda
Krv básnika! - H. C. Artmann: Dracula, Dracula
s. 152
- mk -
Millerův chorál o sexu a smrti - Henry Miller: Obratník Kozoroha
s. 153
Jiři Blažek
Výstava na křižovatce kultur
s. 154
Knižný monitor
s. 158
Časopisecký monitor
s. 161
Skelety a silhouety
Jiří Olič: Venkovské obrázky
s. 163
36 x podľa Prousta
B. K. S.
s. 164
Bora Ćosić
Markíz v pekárni
s. 166
|
