|
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2004, číslo 1-2
Włodzimierz
Paźniewski
O jeden chromozóm viac
Muž a žena patria k dvom odlišným ľudským rasám. Pamätajme na to, že
žena má v každej bunke o jeden chromozóm viac. Možno, že tento rozdiel
nás ovplyvňuje oveľa väčšmi, než sa nám všetkým zdá. Americká múza poézie
po tridsiatom roku života neopúšťala rodinný dom v Amherst; pobehovala
po ňom v bielych šatách, ktoré dodávali jej postave výzor dievčatka
idúceho na prvé prijímanie. Akceptovala absolútne odlúčenie od reality
a celkom potajomky napísala tisícosemsto básní a deväťtisíc listov.
Deň čo deň ustieľala Emily Dickinsonová postele, prestierala stôl, piekla
koláče, varila a umývala riad. Zvyšný čas využívala na písanie vizionárskych,
reflexívnych, striedavo extatických a humorných básní, definitívne zmieraná
s osamotenosťou. Svojho času odmietla ako nápadníka Charlesa Wordswortha,
pastora Philadelphie, zato bola beznádejne zaľúbená do priemerného Samuela
Bowlesa, redaktora časopisu "Republican" zo Springfieldu. Jedinou oporou
jej bola sestra Lavinia. Brat Austin, ako píše Richard B. Sewall v dvojdielnom
životopise The Life of Emily Dickinson, sa zaplietol do nešťastného
manželstva s krásnou, ale nevyrovnanou Sue Gilbertovou, ktorá sa nevyhýbala
alkoholu, no zároveň sa bála a nenávidela sex, lebo voči nemu pociťovala
odpor ako k vulgárnej a banálnej činnosti. Nešťastný brat bol spaľovaný
vášnivou láskou k Mabel Loomis Toddovej, ktorá koncom predminulého storočia
uverejnila tri básnické zbierky a dva zväzky Dickinsonovej listov.
Hnacou energiou
tvorby je neprispôsobenie sa okoliu. Ako odškodné zostáva pozorovací
zmysel a jadrnosť štýlu. (Dnes rozhovory o knihách čoraz častejšie nahrádzajú
ich publikovanie). Podľa Henryho Jamesa prežívajú skutočné dobrodružstvá
ľudia, ktorí o nich vedia rozprávať, lebo samotný zážitok nie je ničím,
kým sa neuchopí do nejakej formy. Pre Anglosasov je to akosi ľahšie,
lebo úsporná angličtina akoby bola adekvátnejšia pre hlboké dojmy. Americký
vedec Jerome Bruner z Harvardovej univerzity ide ešte ďalej, keď tvrdí,
že žiť znamená rozrpávať. "Život sa tvorí a nachádza tvar v rozprávaní.
Forma, akú nadobúda naša existencia, je výsledkom toho, čo sa nám stáva,
a práve počas rozprávania o našich zážitkoch sa táto forma modeluje
a utvrdzuje." Určite si to neuvedomovala istá vdova po slávnom spisovateľovi,
ktorá sa po návrate z mužovho pohrebu zamkla v izbe, zakúrila si v peci
a vhadzujúc do ohňa jeho rukopisy stránku za stránkou opakovala: "Úbohý
hlupák, úbohý hlupák".
Veľkí objavitelia
mali údajne bohatý citový život. Kronikár, ktorý to spomína, pri plavbe
benátskou loďou len tak-tak unikol dvom byzantským dvojsťažňovým plachetniciam,
ktoré ho prenasledovali. Cesty sú plné ľudí. Všetci idú vpred, ale nevedia
kam. Witold Gombrowicz chodieval odpočívať do Mar del Plata, kde na
konci letnej sezóny argentínska poetka Alfonsina vstúpila do mora a
už nikdy sa z neho nevrátila.
Preložil Karol
Chmel
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Włodzimierz Paźniewski
O jeden chromozóm viac
s. 3
Ján Litvák
Baulskí speváci kráčajú hmlou (básne, poviedky, rozhovor)
s. 5
Ilse Aichingerová
Krátke spojenia
s. 21
Jana Bodnárová
Šitie z maličkostí
s. 41
Věra Linhartová
Dům
pro mé lásky
s. 49
Ivan Kadlečík
Chronoskop
s. 53
Poézia z Walesu
(Gwyneth Lewisová, Iwan Llwyd)
s. 91
Poste resante
Claude Lévi-Strauss
(Etnológia a ľudský údel + rozhovor)
s. 105
Edvard Kocbek
Všetko je spojené a iné básne
s. 121
Catherine Clément
Martin a Hannah
s. 135
Archív
Život na planetě USA
|