|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2009, číslo 3-4
To presne neviem, nebol som pri tom. Viem len, že časopis, pôvodne tlačený, vznikol ako regionálna iniciatíva. Keď sa po vydaní niekoľkých čísel minuli peniaze, zakladatelia Pobocze Paweł Szydeł a Adam Ostrowski sa rozhodli prejsť na internet. Tam už presiahli regionálne hranice a časopis sa stal celoštátnym. Potom začali publikovať preklady, hlavne z českej a slovenskej poézie. To som už bol pozvaný k spolupráci ako prekladateľ a neskoršie ako redaktor. Bolo to v roku 2002. Postupne sa v Poboczi začali objavovať iné slovanské literatúry a tiež pôvodné jazykové verzie. V časopise máte na starosti slovenskú poéziu. Akým spôsobom si vyberáte autorov na preklad a publikovanie? Prekladáte len to, čo sa vám páči? Mám na starosti poéziu i prózu. Pre Poboczu a iné poľské časopisy som preložil okolo tridsať slovenských básnikov, hlavne súčasných, ale sú medzi nimi i tí starší, ako Ján Ondruš a Pavel Bunčák. Próza je reprezentovaná poviedkami Daniely Kapitáňovej, Máriusa Kopcsaya, fragmentom prózy Róberta Gála a chystám sa prekladať aj dve poviedky Vadimíra Ballu. Slovenskú poéziu som začal prekladať v roku 1996, keď som sa na básnickom festivale v Brzegu stretol s Ivanom Štrpkom a Karolom Chmelom. Vtedy som od Ivana dostal knižku "Rovinsko, juhozápad. Smrť matky" a behom pol roka som ju preložil. O rok neskôr som sa na tom istom festivale stretol so Stanislavou Chrobákovou-Repar a Miroslavom Brückom. Ich básne som tiež prekladal a vďaka korešpondencii s nimi a občasnému kontaktu s Romboidom a Fragmentom som začal poznávať aj iných slovenských básnikov. Je to akási štafeta, jeden navrhuje druhého a ten zas niekoho ďalšieho. Potom sú tu ešte osobné kontakty z iných festivalov, stretnutia a výlety na Slovensko. Neprekladám len to, čo sa mi páči. Verím, že na určitej úrovni je rôznorodosť vítaná a môj osobný vkus nie je posledné meradlo dobrej literatúry. Spolieham sa tiež na odporúčania mojich slovenských kamarátov, ktorí mi veľmi pomáhajú. Okrem tých, ktorých som už menoval, ide predovšetkým o Mariána Milčáka, Jána Litváka a Valerija Kupku. Keďže prekladáte aj z češtiny, pozorujete nejaké charakteristické rozdiely v poézii slovenských, českých a poľských autorov? Veľké rozdiely sú viditeľné u veľkých a uznaných básnických individualít našich národov. Ide samozrejme hlavne o inú historickú skúsenosť a tradíciu, ktorá je u týchto básnikov ešte zreteľne viditeľná. Mladšie generácie sú si stále viac podobné, je tu viac spoločného ako rozdielneho: univerzálne ľudské témy, univerzálna forma výpovede, istý poetický kód, ktorý sa v českej, slovenskej a poľskej poézii veľmi nelíši. Je to škoda. Sú, samozrejme, individuálne jazyky a autori, ktorí sú zreteľne iní ako ostatní, ale to už nie sú iní ako českí, slovenskí či poľskí básnici, ale ako básnici vôbec. Poľsko má oveľa väčší knižný trh ako Slovensko. V akom náklade u vás vychádzajú knižky básní súčasných autorov? Áno, Poľsko má väčší knižný trh než Slovensko, ale má tiež väčší počet básnikov. Takže počet básnikov a ich čitateľov je relatívne rovnaký. Náklady sa pohybujú od 500 do 1000 exemplárov a z toho sa predá len časť. Keď niektorí básnici dosiahnu náklad 3 tisíc výtlačkov, je to bestseller. To nehovorím o tých najslávnejších, ako sú Czesław Miłosz, Wisława Szymborska, Zbigniew Herbert alebo Tadeusz Różewicz. Ich náklady dosahujú i niekoľko desiatok tisíc. Akým spôsobom podporuje pôvodnú tvorbu a jej cestu k čitateľom štát? Neviem, to je otázka pre vydavateľov a knižničných pracovníkov, ja som sa s ničím takým vo svojej praxi nestretol. Za podporu nepokladám malé literárne štipendiá ministerstva kultúry pre niekoľko autorov ročne, ktoré komisia udeľuje bez jasných kritérií. Ako funguje literárny život v Poľsku? Čo sa musí stať, aby mladý, resp. regionálny autor prerazil na celonárodnej úrovni? Literárny život je dosť zložitý. Sústreďuje sa hlavne okolo časopisov alebo vydavateľstiev. Tie propagujú svojich autorov, píšu o svojich autoroch a sú dosť uzavreté. Mladý autor, ak nie je génius, si musí nájsť cestu k jednej z takýchto skupín - nebudem ich tu menovať, nič by to zrejme slovenským čitateľom nepovedalo. Keď tam prerazí, má šancu na jednu z literárnych cien, ktorá potvrdí jeho celonárodnú úroveň. Majú poľskí autori dostatok publikačného priestoru? Je problém vydať v Poľsku knihu, alebo je to, naopak, veľmi jednoduché? Ako všade po páde reálneho socializmu, knihu môže vydať každý a akú chce. Je to veľmi jednoduché, keď má človek peniaze. Aj v niektorých prestížnych vydavateľstvách môže za peniaze vydať knižku skoro každý. No ale to už potom nie sú prestížne vydavateľstvá. Inak je to dosť ťažké, treba hľadať sponzorov, mať známosti a navyše ešte dobre písať. Ktorí súčasní poľskí autori poézie si podľa vás zasluhujú aj medzinárodnú pozornosť? To je otázka na dlhší článok. Ako ďaleko siaha súčasnosť? O akej medzinárodnej pozornosti hovoríme? A potom, nie som odborník na poľskú poéziu. Mám svojich obľúbených autorov, niektorí sú pre mňa stále súčasní, hoci už dávno nežijú. Hovorme teda o vašich obľúbených poľských autoroch. Dvoch predvojnových básnikov mám veľmi rád a myslím si, že sú nepreložiteľní. Sú to Bolesław Leśmian a Józef Czechowicz. Potom dvaja autori, ktorí písali aj po vojne: Jarosław Iwaszkiewicz a Konstanty Ildefons Gałczyński. U Iwaszkiewicza sú pre mňa veľmi dôležité zvlásť jeho neskoré básne a Gałczyński ma učil, čo je to lyrika a tiež groteska. Dlho bol pre mňa neznámy Czesław Miłosz, jeho vstup do oficiálneho obehu po roku 1980 bol ako hrom z jasného neba. Vždy nedočkavo čakám na každú novú zbierku Wisławy Szymborskej - píše málo, ale ako! Zbigniew Herbert a Tadeusz Różewicz sú tiež stále aktuálni a súčasní, bez nich si súčasnú poľskú literatúru nedokážem predstaviť. Jarosław Marek Rymkiewicz, Stanisław Grochowiak, celá plejáda okolo roku 1968 - Krzysztof Karasek, Ryszard Krynicki, Stanisław Barańczak, Adam Zagajewski... Takto by som mohol vymenovávať ešte dlho. Až po tohtoročného laureáta najprestížnejšej poľskej literárnej ceny Nike, ktorým sa stal básnik narodený v roku 1962 Eugeniusz Tkaczyszyn-Dycki. V Poľsku, pokiaľ viem, vychádzajú slovenskí autori len veľmi ojedinele. Je to preto, že sme malý národ, alebo jednoducho preto, že máme málo zaujímavých autorov? Myslím, že Slovensko má rovnaký počet zaujímavých a skvelých autorov ako iné štáty - v pomere k svojej veľkosti a počtu obyvateľov. To, že v Poľsku je tak málo prekladov slovenských autorov, je asi spôsobené tým, že vydavatelia sa boja vynaložiť peniaze na knihu, ktorá nebude mať finančný úspech. Chýba tu reklama, podpora, zviditeľnenie slovenskej kultúry a literatúry. Slovensko, to je v povedomí priemerného Poliaka lyžovanie, termálne kúpaliská a euro. Oveľa lepšie je to s českou kultúrou a literatúrou. Neuvažuje Pobocza aj o knižnej edícii, v ktorej by vychádzali výbery niektorých v časopise publikovaných autorov? Veľmi by som si
to želal a uvažujeme o tom už dlho. Pokiaľ však nenájdeme sponzora alebo
nejaký fond, tak to zostane len želaním.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|