| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2013, číslo 4
Július Barč-Ivan
Niekoľko viet
Slovo je opotrebované, často diskreditované, naše časy horlivo sa pričinili
o to, aby stratilo svoj zvuk ako falošný peniaz, v ktorom nezacvendží
striebro čistoty.
Nie, nemožno sa prehrešiť beztrestne proti zákonitosti, nemožno stavať
chrám bez zákadov ľudskosti, nemožno cigániť bez odplaty a nepovedať
nič alebo vykrúcať sa tam, kde sa žiada áno, alebo nie, nemožno stavať
kompromisy, ktoré neunesú klenbu a zrútia sa ako každý múr, ktorý je
postavený mimo základu...
>> viac textu
Karol Chmel
(Ne)haiku
Neponechajme nič náhode, i keď naše vlaky uhýbajú pred prítmím diaľky;
neponechajme nič náhode, i keď teplý popol rýchlo a evidentne chladne
rovno na dlani sivej priezračnosti; neponechajme nič náhode, i keď sláva
sladená trpkosťou točí sa nad hlavou rečníka ako hrnčiarsky kruh; neponechajme
nič náhode, i keď integrovaný obvod driemot hádže iskry a prská; neponechajme
nič náhode, i keď akustika neba stráca už októbrovú hĺbku a ostrosť
novembrovej nostalgie je ešte príliš ďaleko; neponechajme nič náhode,
i keď jubilant tvrdí, že klobúk zabudnutý v čakárni na hlavnej stanici,
nikdy nenájde už hlavu svojho pána zabudnutého v preklade vyhlášok a
nariadení pre cestujúcich každej triedy. >>
viac textu
Ján Púček
Rozprávanie o rozprávaní
Prichystaný
na rozhovor s Dušanom Dušekom som si jedného dňa s ľútosťou uvedomil,
že na všetky moje otázky, ktoré som mu ešte ani nestihol predložiť a
položiť, už dávno stihol odpovedať vo svojich knižkách. A tak, nevedno,
či zo zúfalstva alebo z čírej zvedavosti, rozhodol som sa tento fakt
(pre istotu) overiť jedným hravým rozhovorom čitateľa s obľúbeným autorom.
>> viac textu
Veronika
Šikulová
Chuderiská
(sekundové poviedky mobilné)
1.
Aj ty ideš na ten náš? Ja idem na náš! A vy na kerý čekáte? Na ten váš.
Potom nastúpia a všetci poznajú šoféra, lebo lístok si pýtajú "tri domo".
2.
Zastávka: "Neoblizuj mi ten krk, lebo tam, kde ma olížeš, je mi potom
zima!"
3.
"Jako sa máš?"
"Dva infarkty sem prechodzil. Zajtra idem k Milosrdným."
"Ja sem ich asi prespal, hovorím doktorky."
>>
viac textu
Do
kameňa nech tešú iní
Päť otázok Olega Pastiera, päť odpovední Veroniky Šikulovej
Najradšej som, keď sme všetci spolu. Nielen rodina, ale všetci, vlci
vtáci býci aj psi... Kto "nikoliv, ten také". Môj tato bol neúnavný
"mobilista". Volával mi v hociktorej dennej či nočnej hodine. Maličkosti,
drobnosti, na ktorých stojí svet. Trebárs, že v Hamrštíle prestalo pršať
a všetko sa tam ligoce, alebo že pod našou čerešňou rozkvitli fialky
a treba si z nich natrhať kytičku. Hocikedy sme klebetili ostošesť,
keď som bola vo Francúzsku, zavolal mi a "púšťal" mi cez telefón ako
pekne zvonia naše modranské zvony. Nikdy sme neesemeskovali. Pre mňa
je mobil niečo ako zápisník. Viem len volať a písať esemesky. Na iné
ho nepotrebujem. >> viac textu
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Július Barč-Ivan
Niekoľko viet
s. 3
Valerij Kupka
Hore hlavou
s. 5
Alta Vášová
Menoslov
s. 13
Keď
ideš sám za sebou
(rozhovor s Jurajom Mojžišom - dokončenie)
s. 27
Ivan Laučík - Peter Zajac
Prevteľovanie v hrsti
s. 41
Karol Chmel
(Ne)haiku
s. 63
Juraj Mojžiš
V meste starých majstrov
s. 67
Poste restante
Július Barč-Ivan
s. 81
Dušan Dušek
Rozprávanie
s. 111
Veronika Šikulová
Chuderiská
(sekundové poviedky mobilné
a rozhovor)
s. 121
Viktor Šklovskij
ZOO
s. 131
Peter Zajac
Underground, overground
s. 151
Slawomir Mrožek
Onedlho vysadám
s. 181
Archív
Jozef Felix
s. 193
|
