|
Fragment
ročník 2000, číslo 3-4
Mila Haugová
Zavretá
záhrada
(reči)
Stav
Anjela pred reštaurovaním
Odkrytá
pôvodná vrstva.
Stmavnutý znečistený.
RTG snímka.
Infra záber.
Vrstvenie sondy (vosk).
Nedokonalý Anjel.
Rubľov v tvojom oku.
Jeho meno je ako priepasť.
Stav pred.
Svedok neviditeľného.
Tvoje zelené oko.
Ten priestor znova otvorí.
Anjel mlčiaci v záhrade Boha.
Obnažené želanie.
(pozornosť
vosku)
Liatie zvona.
Vĺčik
Zima sa
teraz natíska do mojej betónovej
jaskyne sníva sa mi ako sa priplazí
(kdesi v hmlistom počiatku pamäti)
k ohnisku (zelený záblesk v úzkom oku)
opatrne si ľahne k mojim nohám a spíme tak
pri chladnúcej pahrebe
sneh
na tvári
opatrne
ma začína milovať.
zárez
(do) vody
(posadnutosť labyrintom)
konštrukcia paralelných ciest
jaskyňa
eremitov opustená
dlhé tiene oker umbra siena
noc únava únik k tebe telom
nečinnosť
premeny v žiarivej
ničote (prekročenie čistej prekážky)
potrebuje
pravé meno
záhrada:
ten istý smer
som teraz zatvorená v sebe
v slučke slov kde sú
slabiky prinútené mlčať
divá
útrobná
dráždivosť
bosá do
K.
chladná
(opustenosť)
v tvrdom snehu ústa
žiaria z ubližujúcej krajiny
(smäd)
v jej prasklinách umieranie
(doteraz) v pomalej láske koža vzduchu
sa na mňa pritláča všetko čo vidíš
je tvoje dotkni sa lebo to už
viac neuvidíš môj hlad túži po inom
(1. 1.
2000)
záhrada:
svätyňa
k sebe modré kruhy nežné
svetlo architektúry tela
tvár na prahu čítania
je v rovnováhe
teraz mizne
zaostrený obraz
(camera obscura)
tela písmen a zvuku
obetovanie
na kameni
z chladného prúdu
je to ako vidieť Anjela
ktorý sa zaoberá mojou dušou
záhrada:
priestor básne
otvorené roztvorené zarosené
nezraniteľná istota sna
(úroveň zvuku)
(sestra sype prach
bratových kostí do vína
teraz neodíde
vysype prach jeho
kostí (v ópiovom spánku
keď rana mlčí) sestra žiarivej
melanchólie pomôž
telu na ceste
k duši
(obväz
sna)
negatívna
hranica (noc-únava-únik
do tela jedenásteho marca - ja)
krajina
dvojtelo krajina
nezastaviteľné hladkanie
vnoriť vkĺznuť pohnúť sa
vtedy nie je telo celkom
svoje ja som len jeho
zúženou túžbou prahom
ostrie
2x
znova
vnoriť
vkĺznuť (luk
s napnutým svetlom)
možnosť
(zraniť)
Potrebný
Anjel
hmota
je svetlo ale tieň ženy
ten stále ešte je.
jednoslovná
noc socha
zvuku (trápim sa
pre telo svetla) svet je pod
neprístupnou pokožkou
len kosť.
už
sa na seba nepozerám.
čistá
prekážka.
zviera bez pamäti.
segment
chýbajúceho
(vrhajú ťa do mojej duše)
Anjel
ktorý raz za
mnou zavrie
bránu
teraz vchádza
s tvárou obrátenou k nám.
napísala
som to ja.
(ešte šupinatou rukou.)
zostaň.
záhrada:
sen o forme
ty si skoro dokonalá
stena
v nekonečnej záhrade slova.
Dom
vody
ako si
byť všetkým ako
vo sne
siaha more až po Vráble
za horizontom
veta za vetou ticho tvorenia
zasadí zasype suchou zemou a čaká
čaká na vodu (svet sa začína tam kde
končí jej pokožka) zobudenie smrteľne
presne otvorí sa (klíčenie)
obojstranná
pasca (teraz sa obráti páska
zvuku teraz ďalej trvá nahrávanie z hlasu (mi)
zostane len hlas
zasvätenie do rastlinných
pohybov (v parenchýme pletiva)
tieň vody
v zatvorenej záhrade
ako ma zúfalo objíma
teraz zastane (zostane)
v zamatovom
uzle
skica
smrti
dávam
ti svetlo svojej pozornosti.
14.
6. 2000
Záhrada:
ohrozené hniezdo
plné jemných práve
zvlečených jašteričích koží
v horúcom tieni vkĺzneš do mňa
a vezmeš si ma s celým ostrovom.
naše telá
sa vzdialia slnku
biely trajekt ihličie hlina
jašteričiu kožu mám so sebou.
bez tela neviem dobre vidieť.
hovoríme
domov cudziemu miestu.
15.
6. 2000 ostrov Rab
objavenie
nádeje
prízvučnosti slabík
(mundsuchtig)
v pohyblivej
hranici
dotýkanie
ostrím
asketický
jazyk
(pohlavie)
|
