revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na Fragment ročník 2002, číslo 1-2

Darek Foks
Básne

DVE HODINY V HOLLYWOODE
Tadeuszovi Piórovi

Sharon Stone predávala pariace sa hot-dogs
ešte predtým, než kamery začali registrovať,
že sa posúva s celou triedou. Vrecká máme plné
kaziet, ktoré si tu nikto nechce pozrieť.

Naše hot-dogs sú najhoršie na svete.
Dodávky napchaté knihami
dobyjú Frankfurt. A nie je nič nové ani na správe,
že aj Mohuč na chvíľku rozhodí nohy.

Posledná eskadra posledného leta
zhodila parašutistov na bratov pozemok,
lebo slušný navigátor si presilil oslabnutý zrak.
Nepriateľské lodenice zamierili na východ

ako papier z vojvodovho faxu.
Čmudiaci stroj zoťal topole na Mokotove.
Strelec vzadu si spomenul na Dallas a vzbĺkol
ako Drážďany. Sám nemal v akcii šancu.


SAREJEVO V OHNI

Čo si sa do tej vojny
zaľúbil?

A myslel som si, že moja láska
k nápisom na chrbtoch kníh
nikdy nezhasne. Franz

Kafka dotlieva v kúte
na zemi. Máš odhad,
čo-to si čítal, vyznáš sa,

a vôbec, robíš dojem. Franz
Kafka si o to koledoval. Ale
prečo si strelil do Joycea?

Jamesa Joycea. Zapáčilo sa ti to.
Ešte zopár takých výstrelov
a začnem hádať, kto

bude ďalší. Predo mnou
je jedna z najväčších revolúcií
v próze XX. stor.; za mnou

neveľmi hrubá stena; nado mnou
skôr tenká podobločnica;
a veru ani ja sám nepatrím

medzi hrubokožcov. Dúfam,
že sa tam okolo teba neobšmieta
nejaký ochotník s hrubšou rúrou,

ktorého by si mohol chytiť za rukáv
a povzbudiť k činu
slovami: „Vidíš tamto okno?

Ukázal som mu, z koho si uťahuje,
ty mu teraz ukáž,
ako vyzerá koniec literatúry“.


MOJE NOHY

Nebudem skákať do zamdletia,
ani do zamdletia stáť,
o kvalite chodníka nemám čo povedať.
Niekto by mal urobiť pohyblivý chodník do baru,
a nielen do kostola, kam sa starci tak či tak
dostanú vlastnými silami. Potrebujem chodník
prinajmenšom taký rýchly ako dôchodca. Dôchodca
rýchly ako chlapec pred prvým prijímaním. Rýchly
sám od seba. Samosebou. Priveľa o rýchlosti, primálo o kvalite. Vari sa musíme voziť iba hore a dole?
Musíme. Do divadla chodím s rozopnutým rázporkom,
ale chcem chodiť so zapnutým,
nechcem sa potkýnať, ale moja pravá noha –
nemôžem sa na ňu spoľahnúť, lebo
jej najslabšia časť, päta, je už obdretá.



@

Prečo v prvomájovom popoludní strácam
lístok s adresou a v úzkych,
naozaj v úzkych, sa pokúšam zvečniť
niečo, čo už je nesmrteľné?
                                  Tri dni
a tri noci hľadám reprint Rytmov
a ty perieš moje špinavé veci bez toho,
aby si dôkladne prešacovala vrecká. Náš balkón
vystraší najväčšieho vtáka. Nie som azda
rovnako čistý, a nájde sa vôbec zajtra ráno
nejaká voľná disketa a niekto, kto mi ju pošle?

Dobre, mám ešte lístok, čo ležal
pod tým strateným. Sú na ňom výrazné
stopy, čoraz viac výrazných stôp.


LOVCI JELEŇOV

No poď, kamoš, zachránime niečo
pre potomstvo. Čo povieš
na tamtoho pána, čo močí pod bránou,
s ktorou nás spája tak veľa spomienok?
Naznačím mu, že sa to nepatrí,
a ty ho v tej chvíli musíš
pridusiť ako treba! Áno, to je ono! Podrž
dobre sieťku a daj pozor, aby
si nerozodrel sako (krásna vecička,
rané roky šesťdesiate), ja sa
hneď vrátim, iba si skočím
po väčší špendlík.


OBRÁŽŤOK
Marte Podgórnik

Zas jeden večer v nevykúriteľnom bare,
ktorý sa volá, ako Boh prikázal,
aj keď si nikto nikdy nepamätá,
či je adekvátne zelený – zopár stolíkov,
zopár pohárikov na každom stolíku,
klienti vstupujú dverami,
podobne ako ospanliví autori
kníh, v ktorých sa toto všetko opísalo
a teraz sa to takto overuje. Zas by som

sa chcel len trocha poobzerať,
ale neobzerám sa, lebo som
priďaleko na to, aby som vôbec niečo videl. A tak
si vymýšľam. Sedí napravo, lebo napravo sedáva radšej.
Sukňu má kvetovanú, lebo husi majú rady
kvietky. Barman je triezvy, lebo barman
musí byť triezvy. Czesław,
ktorý odišiel predčasne
z premietania „Predjaria“ pre recidivistov,
si prehrabáva vrecká, lebo mu niekto vďačný
šlohol pudilár, keď v base hľadal
svoju stoličku v prvom rade.
Latky, ktoré vytrhol pri pokladni, nemajú ani potuchy
o kvetoch pri ceste a v záhrade rozkoší.
Kvety pri ceste? V záhrade rozkoší?
Prečo nie? Tréner si nanajvýš trocha pokričí.
S takým priemerom a v takomto drese
si môžem dovoliť aj najdrahší ďalekohľad.

Z poľských originálov preložil Karol Chmel.

 

Obálka čísla:

Kresba Ivan Csudai

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Jovica Aćin
Stratený mesiáš

str. 3

Ivan Štrpka
Všetko, čo vidíme

str. 7

Georg Baselitz
Nenávidím chaos

str. 13

Uroš Zupan
Modlitba

str. 29

Čítanie v prapôvodných piktogramoch kozmického času
Rozhovory s Keithom Haringom

str. 61

Vladimir Tasić
Dar na rozlúčku (concerto)

str. 75

Darek Foks
Básne

str. 141

Archív
Equadorský denník Milana Rastislava Štefánika

str. 153


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.