<<
späť na Fragment ročník 2002, číslo 1-2
Darek
Foks Básne
DVE
HODINY V HOLLYWOODE Tadeuszovi Piórovi Sharon
Stone predávala pariace sa hot-dogs ešte predtým, než kamery začali
registrovať, že sa posúva s celou triedou. Vrecká máme plné kaziet,
ktoré si tu nikto nechce pozrieť. Naše
hot-dogs sú najhoršie na svete. Dodávky napchaté knihami dobyjú
Frankfurt. A nie je nič nové ani na správe, že aj Mohuč na chvíľku rozhodí
nohy. Posledná
eskadra posledného leta zhodila parašutistov na bratov pozemok, lebo
slušný navigátor si presilil oslabnutý zrak. Nepriateľské lodenice zamierili
na východ
ako papier z vojvodovho faxu. Čmudiaci stroj zoťal topole na Mokotove.
Strelec vzadu si spomenul na Dallas a vzbĺkol ako Drážďany. Sám nemal v akcii
šancu.
SAREJEVO
V OHNI
Čo
si sa do tej vojny zaľúbil?
A myslel som si, že moja láska k nápisom na chrbtoch kníh nikdy nezhasne.
Franz Kafka
dotlieva v kúte na zemi. Máš odhad, čo-to si čítal, vyznáš sa, a
vôbec, robíš dojem. Franz Kafka si o to koledoval. Ale prečo si strelil
do Joycea? Jamesa
Joycea. Zapáčilo sa ti to. Ešte zopár takých výstrelov a začnem hádať,
kto
bude ďalší. Predo mnou je jedna z najväčších revolúcií v próze XX. stor.;
za mnou neveľmi
hrubá stena; nado mnou skôr tenká podobločnica; a veru ani ja sám nepatrím
medzi
hrubokožcov. Dúfam, že sa tam okolo teba neobšmieta nejaký ochotník s
hrubšou rúrou, ktorého
by si mohol chytiť za rukáv a povzbudiť k činu slovami: „Vidíš tamto
okno? Ukázal
som mu, z koho si uťahuje, ty mu teraz ukáž, ako vyzerá koniec literatúry“.
MOJE
NOHY
Nebudem
skákať do zamdletia, ani do zamdletia stáť, o kvalite chodníka nemám
čo povedať. Niekto by mal urobiť pohyblivý chodník do baru, a nielen
do kostola, kam sa starci tak či tak dostanú vlastnými silami. Potrebujem
chodník prinajmenšom taký rýchly ako dôchodca. Dôchodca rýchly ako chlapec
pred prvým prijímaním. Rýchly sám od seba. Samosebou. Priveľa o rýchlosti,
primálo o kvalite. Vari sa musíme voziť iba hore a dole? Musíme. Do divadla
chodím s rozopnutým rázporkom, ale chcem chodiť so zapnutým, nechcem
sa potkýnať, ale moja pravá noha – nemôžem sa na ňu spoľahnúť, lebo jej
najslabšia časť, päta, je už obdretá.
@
Prečo
v prvomájovom popoludní strácam lístok s adresou a v úzkych, naozaj v
úzkych, sa pokúšam zvečniť niečo, čo už je nesmrteľné? Tri
dni a tri noci hľadám reprint Rytmov a ty perieš moje špinavé
veci bez toho, aby si dôkladne prešacovala vrecká. Náš balkón vystraší
najväčšieho vtáka. Nie som azda rovnako čistý, a nájde sa vôbec zajtra ráno
nejaká voľná disketa a niekto, kto mi ju pošle? Dobre,
mám ešte lístok, čo ležal pod tým strateným. Sú na ňom výrazné stopy,
čoraz viac výrazných stôp.
LOVCI
JELEŇOV
No poď, kamoš, zachránime niečo pre potomstvo. Čo povieš na tamtoho pána,
čo močí pod bránou, s ktorou nás spája tak veľa spomienok? Naznačím mu,
že sa to nepatrí, a ty ho v tej chvíli musíš pridusiť ako treba! Áno,
to je ono! Podrž dobre sieťku a daj pozor, aby si nerozodrel sako (krásna
vecička, rané roky šesťdesiate), ja sa hneď vrátim, iba si skočím
po väčší špendlík.
OBRÁŽŤOK
Marte Podgórnik
Zas jeden večer v nevykúriteľnom bare, ktorý sa volá, ako Boh prikázal,
aj keď si nikto nikdy nepamätá, či je adekvátne zelený – zopár stolíkov,
zopár pohárikov na každom stolíku, klienti vstupujú dverami, podobne
ako ospanliví autori kníh, v ktorých sa toto všetko opísalo a teraz
sa to takto overuje. Zas by som
sa chcel len trocha poobzerať, ale neobzerám sa, lebo som priďaleko
na to, aby som vôbec niečo videl. A tak si vymýšľam. Sedí napravo, lebo napravo
sedáva radšej. Sukňu má kvetovanú, lebo husi majú rady kvietky. Barman
je triezvy, lebo barman musí byť triezvy. Czesław, ktorý odišiel predčasne
z premietania „Predjaria“ pre recidivistov, si prehrabáva vrecká, lebo
mu niekto vďačný šlohol pudilár, keď v base hľadal svoju stoličku v prvom
rade. Latky, ktoré vytrhol pri pokladni, nemajú ani potuchy o kvetoch
pri ceste a v záhrade rozkoší. Kvety pri ceste? V záhrade rozkoší? Prečo
nie? Tréner si nanajvýš trocha pokričí. S takým priemerom a v takomto drese
si môžem dovoliť aj najdrahší ďalekohľad.
Z
poľských originálov preložil Karol Chmel.
|