revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na Fragment ročník 2002, číslo 1-2

Ivan Štrpka
Všetko, čo vidíme

„Všetko, čo vidíme je Videním,“ hovorí W. Blake.
Ako dieťa uvidel na predmestí špinavého Londýna
strom obsypaný anjelmi. Jeho otec (jednou rukou
v rukaviciach & druhou v Biblii) ho za tie slová
potrestal. A chlapec ďalej často
vídal anjelov, ako voľne prechádzajú medzi
koscami trávy aj stredom ulice. Keď mal
štyri (roky) strašne vykríkol: do jeho
okna náhle nazrel Boh.
Keď som bol zízajúci chlapec ja,
žil som s rodičmi pri Hlavnej ceste medzi
Obecným domom (vtedy MNV), poštou, školou,
mlynom, kostolom, mäsiarstvom a policajnou
stanicou (vtedy SNB), na ktorých neustále
pleskotali ohnivočervené zástavy. Letné
svetlo nám lepí oči. Pán Polák (predčasne
zošedivený mlčanlivý náčelník polície, ktorý
zastrelil ozbrojeného vraha na úteku a tak
sa na zvyšok času sám stal vrahom
pred sebou) v záhrade uprostred žiarivého
počasia, s nepreniknuteľnou kuklou na hlave
vyberal z plných úľov včelí med, trpezlivo
ponorený do dymu a do mono-
tónneho bzučania. Za otvoreným vysokým
temným oknom v dome doznel klavír, Oľga
(jeho dcéra – ja som ju škripotavo sprevádzal na husliach) tu zrazu stála na špičkách
na okraji stoličky; z vysokých políc starej almary
dosahovala sklenú tácku na ovocie alebo ozdobné
šálky na studený citrónový čaj – bola len
o pár krokov ďalej ako ja – a ja som zrazu
uvidel priamo pred sebou jej celý dokonalý hladký a oblý, hebký, bielo voňajúci holý dievčenský zadok – zázračný jasot tela (rozpútané ticho) číre zjavenie. (O pár rokov
neskôr ju nešťastne zabil autom jej prvý
rozpálený milenec uprostred bláznivého šantenia,
keď ho, dýchajúc prudko, predbiehala na bicykli
do kopca.) Blesk zlatého žihadla mnou prenikol.
Počuť aj ihlu. Hrom sa zamlčal. Včely v záhrade
pokojne bzučia a ďalej roznášajú trblietavý hlad.
V hustnúcom svetle mi neznámy med
prudko zalieva oči a lepí vyjavený zrak. Ajhľa,
(navždy) vidím sám seba, ako sa blížim
k jagavému výkriku – lebo videnie je slasť,
ktorá obnažuje dotyk. Dotyk je výkrik, ktorý
obnaží raz Blake.

 

Obálka čísla:

Kresba Ivan Csudai

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Jovica Aćin
Stratený mesiáš

str. 3

Ivan Štrpka
Všetko, čo vidíme

str. 7

Georg Baselitz
Nenávidím chaos

str. 13

Uroš Zupan
Modlitba

str. 29

Čítanie v prapôvodných piktogramoch kozmického času
Rozhovory s Keithom Haringom

str. 61

Vladimir Tasić
Dar na rozlúčku (concerto)

str. 75

Darek Foks
Básne

str. 141

Archív
Equadorský denník Milana Rastislava Štefánika

str. 153


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.