revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na Fragment ročník 2002, číslo 1-2

Čítanie v prapôvodných piktogramoch kozmického času
Rozhovory s Keithom Haringom

Francesca Alinovi: Vo vašich kresbách sú všetky postavy nabité neuveriteľnou energiou, ktorá ich obklopuje rôznymi vrstvami žiarenia. Používate prudké pohyby, ktoré akoby unikali, zrážali sa a explodovali. Je podstata tejto energie skôr animálna alebo technická? Zaujíma vás viac biológia alebo elektromagnetizmus?

Keith Haring: Pre mňa je biológia vždy v priamom konflikte s technikou. Sú v konfrontácii ako dve nezávislé formy energie. Prirodzená, biologická energia je produktom prvotných elementov, jestvujúcich od počiatku sveta: zvieratá, ľudia, voda, oheň, sex. Ale teraz tieto elementy koexistujú s ďalšími faktormi, ktoré sú typickým produktom našej éry: televízia, telefón, zosilňovače, bomby, elektróny. Všetky tieto prvky vytvárajú spolu našu komplexnú skúsenosť. Keď dávam ja do súvislostí modernú techniku a prirodzenú ľudskú evolúciu, je v tom vždy kus irónie.

Francesca Alinovi: Ale nie je to skôr niečo ako ľudská de-evolúcia? Zdá sa mi, že vy nereprezentujete ani tak ľudskú evolúciu v jej kontakte s technikou, ako skôr degeneračný proces alebo regresiu, ktorá smeruje k základom, k animálnym alebo embryonálnym formám.

Keith Haring: Ak chcete, môžete to pokojne pomenovať ako de-evolúciu, ale musíte si uvedomiť, že ja patrím tiež k deťom kozmického času. Narodil som sa v roku 1958, keď bol do vesmíru vyslaný prvý satelit. Priťahuje ma mýtus jaskynného človeka tak ako Kennyho Scharfa z Flinstonovcov, ale zároveň ma to ťahá aj do budúcnosti. Hovorí sa, že až deväťdesiate roky budú érou pravého kozmického veku, ktorý radikálne zmení naše životy. Zatiaľ bol kozmický vek iba produktom našej imaginácie, ale v nasledujúcich rokoch sa stane realitou. Nové spracovanie vedomostí pomocou počítačov veľmi rýchlo zrevolucionalizuje mnoho súčasných koncepcií. Zmení sa chápanie Boha, mýtus národa bude nahradený systémom medziplanetárnych vzťahov a zmení sa tiež forma a dokonca aj štruktúra vojny. My ešte stále uľpievame na starých myšlienkach, ibaže technika rýchlo mení svet a všade sa vkráda prostredníctvom našich komunikačných systémov. Ale musíme priznať, že aj keď technika mení svet, ľudia tu majú stále rovnaké problémy. Zmáhajú ich totiž stále tie isté primárne potreby, ktoré určujú podstatu človeka. Ani v porovnaní s jaskynnými ľuďmi sa človek veľmi nezmenil – zmáhajú ho tie isté úzkosti a túžby. Podstata človeka zostáva rovnaká. Azda s jedným rozdielom: nás ovláda technika a my nevieme, ako jej uniknúť, pretože nemáme prostriedky, ako túto je nadvládu definovať. Človek je slabý.

Francesca Alinovi: To mi pripomína Burroughsovu Elektronickú revolúciu, v ktorej navrhuje, aby sme si znovu osvojili manipulačné metódy hromadných oznamovacích prostriedkov: tie isté triky, ktoré aj vy určitým spôsobom využívate vo svojich kresbách. Ale na druhej strane, už nie sú šesťdesiate roky a ľudia sa tak ľahko nenechajú zmanipulovať.

Keith Haring: To je fakt, ľudia si veľmi dobre uvedomujú, akej manipulácii musia neustále čeliť. A táto informácia je užitočná pre každého – čo by nás mohlo napĺňať optimizmom. Ale stále sme v zajatí strojov.

Francesca Alinovi: V jednom z rozhovorov ste povedali, že stroje sú všemocné, sú schopné urobiť a reprodukovať čokoľvek, okrem sexu.

Keith Haring: Nie, to nie je pravda, takto som to nepovedal. Povedal som iba, že stroje nie sú schopné sexu, ale je tu ešte veľmi veľa ďalších činností, ktoré stroje nevedia. Napríklad nie sú schopné vyprodukovať niečo tvorivé. Stroje dokážu reprodukovať, ale nedokážu tvoriť.

Francesca Alinovi: To znamená, že umenie stojí nad schopnosťami strojov?

Keith Haring: Stroje nemajú žiadnu osobnosť, takže nemôžu tvoriť. Môžu vyrobiť naprogramované, vykalkulované umenie, ale samotné nedokážu umenie vytvoriť.

Francesca Alinovi: Myslíte si, že je tvorba ešte stále možná – myslím v umení? Veľa umelcov už tomu neverí, a preto začali pretvárať štýly z minulosti.

Keith Haring: Myslím si, že dnes je možné tvoriť, možno ešte viac ako kedykoľvek predtým. Je možné vytvoriť niečo nové. Ale už samotný akt zoskupenia jestvujúcich prvkov novým spôsobom vytvára niečo nové.

Francesca Alinovi: Ale to by sme museli zabúdať, aby sme mohli vytvoriť niečo nové. Dnes, keď sú všetky ľudské vedomosti zaznamenané a uložené v počítačoch, už nie je dosť možné zabúdať. Čo môžeme urobiť, aby bolo umenie skutočne nové a originálne?

Keith Haring: To je úplne jednoduché. Súčasná situácia je presne taká, ako ste ju opísali, zvuky a obrazy sú zaznamenané a uložené na fotografiách, na videu a kazetách, takže, keď človek znovu začína, je to o to zložitejšie, intenzívnejšie a tiež o čosi viac stimulujúce. Aj dnes sa stretávame s prostými, pôvodnými typmi správania, ktoré nám pomáhajú pri vytváraní nového. Myslím si, že ten základný aspekt kresby, ktorý používam ja, alebo prosté gesto vytvárania znakov na povrchu nemôže byť historicky obmedzené, pretože toto vždy budú základné činnosti. Kresba je tým základným pôvodným činom jaskynných ľudí, činom, ktorý predbieha históriu.

Francesca Alinovi: Ale ako vysvetlíte, že sa považujete za dieťa kozmickej éry, keď vás fascinuje všetko primitívne?

Keith Haring: Považujem sa za dokonalý produkt kozmického veku, nielen preto, že som sa narodil na jeho začiatku, ale tiež preto, že som vyrastal na seriáloch Walta Disneya. Som dokonalý produkt súčasnosti, pretože som mladý a vyrástol som v Amerike. A moje obrazy odrážajú každodennosť, základné ľudské slová a myšlienky, a tiež sú veľmi univerzálne – snažia sa byť pochopiteľné univerzálnym spôsobom. Pracujem iba s grafickými kresbami, nie je v nich žiadna stratifikácia ani žiadne iné komplikácie. Moje kresby sa rozprestierajú na ploche a predvádzajú sa práve také, aké sú – nie je v nich žiadny iluzionizmus, nič skryté. Môj materiál je zároveň veľmi jednoduchý. Ide mi hlavne o povrch, nech už je akýkoľvek, môžem kresliť na akýkoľvek materiál, ako keď Egypťania písali svoje hieroglyfy alebo Mayovia svoje piktogramy. Moje kresby sa snažia aktivovať povrch a vyžarovať energiu. Snažia sa transformovať neutrálny, anonymný povrch a vdýchnuť mu osobitosť.

Francesca Alinovi: Je toto univerzálne východisko hlboko zakoreneným archetypom, alebo iba povrchnou myšlienkou?

Keith Haring: Pracujem s univerzálnymi pojmami, myšlienkami, obrazmi, ale nie s archetypmi alebo stereotypmi. Pracujem s vecami, ktoré sú súčasťou každodennej skúsenosti, obecného poznania; so zvieratami alebo s kombináciami ľudí a zvierat, s veciami, ktoré sa vracajú k počiatkom času, s veciami, ktoré sa objavujú v klasickom umení: napríklad anjeli, ktorých považujem za ľudské bytosti s krídlami. To nie sú podvedomé obrazy, ale sú priamo odvodené z vizuálnej informácie. Pochádzajú skôr z inštinktívnych ako z vnútorných impulzov. Pre mňa je dôležité to, že sú súčasťou každodennej skúsenosti.


Tŕň v tele
(Posledný rozhovor s Keithom Haringom)

Väčšina z vašich prác obsahuje veľa sexu.

Keith Haring: Áno. Niekedy. Explicitne sex, nie však homosex. Považujem za dôležité vnášať do svojich prác sexuálne motívy. Rád by som k tomu, čo dnes Američania skrývajú pod jednou veľkou pokrievkou, zaujal vlastné otvorené stanovisko. Pretože sex je popri potrave a spánku jednou z najstarších ľudských priorít a oddávna sa objavuje vo všetkých umeleckých formách.

Kedy ste si prvý raz uvedomili svoju homosexualitu?

Keith Haring: Vyrastal som v Kutztowne, ktoré je pennsylvánskym malomestom. Potom som odišiel do Pittsburgu, kde som žil dva roky – a to si nevymýšľam – s jedným dievčaťom a v priebehu tohoto súžitia som to akosi „vymyslel“. Nakoniec som sa dostal až do New Yorku. Bolo to v roku 1978 a nebol to práve najvhodnejší čas na sťahovanie do New Yorku. Bolo to v tom čase úplné peklo a dokonalá živná pôda nakaziť sa AIDS. Bolo to síce nebezpečné, ale vzrušujúce.

Hovorí sa, či ste v poriadku, pokiaľ ide o AIDS.

Keith Haring: Som tak v poriadku, ako vo svojej situácii môžem byť.

Krátené, celý text nájdete v tlačenej podobe časopisu FRAGMENT.

 

Obálka čísla:

Kresba Ivan Csudai

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Jovica Aćin
Stratený mesiáš

str. 3

Ivan Štrpka
Všetko, čo vidíme

str. 7

Georg Baselitz
Nenávidím chaos

str. 13

Uroš Zupan
Modlitba

str. 29

Čítanie v prapôvodných piktogramoch kozmického času
Rozhovory s Keithom Haringom

str. 61

Vladimir Tasić
Dar na rozlúčku (concerto)

str. 75

Darek Foks
Básne

str. 141

Archív
Equadorský denník Milana Rastislava Štefánika

str. 153


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.