|
<<
späť na Fragment ročník 2015, číslo 2
Artur Fryz (1963–2013) – bol organizátorom medzinárodného festivalu Zlatý stred poézie v meste Kutno, zapálený iniciátor množstva kultúrnych aktivít nielen v tomto meste, ale aj v neďalekej Lodži; ústretový a srdečný priateľ redakcie Fragmentu. Absolvent filológie na Katolíckej univerzite v Lubline; autor štyroch básnických kníh a troch detí.
Artur Fryz
Svätý s ovisnutými ušami
svetlo v zrkadle
svetlo z oka nevyteká
ono do oka vteká
Ibn-al-Hasajm
musel použiť zrkadlo
aby dokázal že to tak je
uplynulo tisíc rokov odkedy o tom vieme
a pokúšame sa čoraz úprimnejšie tomu neveriť
no zrkadlo nás stále pohlcuje
ako plameň hmyz
drevený
gombík na chodníku
ma na chvíľu pripne
k tomu čo je chvíľa
kráčam rozopnutý
tri štíty stoja nad týmto svetom
(podľa berneza tangi)
čnejúca bradavka
vztýčený chuj
štít ostria kosy
kniha čakania
premávam ako kyvadlo
pred vchodom
pri obrubníku
čiara piesku
tlejúcich konárikov
papierikov a kamienkov
zvyškov lístia a ohorkov
rozšliapaných chvíľ
odtrhnutých od úst
bez slova
* * *
Park jari národov pokročilá jeseň nebo zasypané pieskom v kúsku skla na asfalte odhŕňam topánkou zastavujem z takéhoto neba dnes všetko znovu udrie vlna budúcnosti zotrie z chodníkov všetko okrem bielych kamienkov a tmavozelených rias srdce pocítim kdesi v bruchu tvoja noha napne jeho kožu zvnútra vychodený schod hnedé škvrnky v dúhovke úsvit v oku cúvne do minulosti už nie tej istej v tráve a štrku šelestia rôzne sústavy písmen veľkosť a tvary sú pomiešané a tak veľmi oddelené od významov v názve veľké NEBO zasypané pieskom odhŕňaš ho rukou zastanem
horizontálne štruktúry
na cintoríne robia podzemnú robotu
samí anarchisti
kurnik nakoniec to vypukne
naživo
moje kukučie hniezdo
Eugeniuszovi Tkaczyszynovi – Dyckému
chcem byť úprimný
mám papiere na hlavu
moja bláznivá babka
zabitá nemcami
ako iní pacienti pekla
čo sa nevmestia do pozemského raja
zostala v kościane pri múre
moja bláznivá matka
sama odišla z tohto svetíka
za hranicu zrkadla
vody
možno tam našla ruku
čo neimituje tvár
zliepa srdce z dobrého vzduchu
môj boh je blázon
čo abrahámovi prikázal zabiť syna
ale predsa len sa spamätal
milovaný chochlík
a ja si pasiem ovečku na úvrati
okolo tí bielom aby som sa vrátil
Z poľských originálov preložil Karol Chmel.
|
Obálka
čísla:
Kresba na obálke: Filip Horník
Obsah
čísla:
Niekoľko viet: Ján Buzássy (3)
POSTE RESTANTE
Ján Buzássy (5)
Jana Beňová: HoneymOon (37)
Peter Prokopec: Sneh v tieni marhule (53)
Koloman Sokol: Maestro de los maestros (61)
Ján Púček: Slnko bolo nízko nad strechou (73)
Juraj Mojžiš: Sochár Jozef Jankovič (79)
Artur Fryz: Svätý s ovisnutými ušami (101)
Peter Michalovič: Úvod do štúdia prvých viet (107)
Josef Rauvolf: Burrougsovy přeskoky (117)
HIS MASTER’S VOICE
Beňová, Repka, Mojžiš, Pupala-Durný, Mihalkovič, Urban, Moravčík, Gindl (145)
FRAGMENTY Z FRAGMENTU
W. S. Burroughs – Brion Gysin (161)
KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ! (171)
|
